Socha Pavla Tótha bola pôvodne osadená medzi obytnými blokmi sídliska Ostredky ako súčasť výtvarného doriešenia projektovaného architektom Tiborom Gebauerom. Jeho zámerom bolo osadiť moderné výtvarné diela do sídliskovej zelene a vytvoriť sídliskovú verziu sochárskej galérie pre odpočinok a rekreáciu obyvateľov. Viaceré plastiky mali meditatívnu povahu, architekt zvolil abstraktné polohy z rôznych autorských programov spojených s liberálnejším obdobím druhej polovice 60. rokov 20. storočia. Tóthova socha sa nachádzala na trávnatej ploche v susedstve diel od Tibora Kaveckého, Andreja Rudavského, Rudolfa Uhra a Pavla Bindera.  

Tóth vytvoril sochu totemovej, vertikálnej formy štylizovanej do znaku. Svojou siluetou evokovala stojacu ženskú figúru. Namiesto objemov sochár uprednostnil plochý tvar, z predného a zadného pohľadu ho ozvláštnil horizontálne radenými stopami vrtného štepu, tvoriacimi štruktúru v podobe rastra. V celku pôsobil archaicky a pritom odhaľoval tradičný proces spracovania kameňa a samotné danosti zvoleného materiálu. Z bočných pohľadov mala socha tvar dvojitej krivky, ktorej povrch bol textúrovaný jemným špicovaním (metóda opracovania kameňa pomocou hrotov).  

Počas normalizácie nariadila odborno-politická komisia Národného výboru hlavného mesta SSR sochu Pavla Tótha spolu s ďalšími realizáciami zo sídliska odstrániť. Zničili ju v roku 1976 a časť jej fragmentov vyviezli do areálu Štokeraskej vápenky v Devínskej Novej Vsi, kde ich rozdrvili a zasypali pri úpravách priestorov súkromnej spoločnosti. 

VB

Stav výskumu k 12. 12. 2025.

Poloha diela je na mape vyznačená orientačne.