Abstraktná kompozícia od Tibora Kaveckého pôvodne osadená na trávnatej ploche medzi obytnými blokmi sídliska Ostredky bola súčasťou výtvarného doriešenia podľa projektu architekta Tibora Gebauera. Zámerom architekta bolo osadiť všetky navrhnuté výtvarné diela do sídliskovej zelene a vytvoriť sídliskovú verziu sochárskej galérie pre odpočinok a rekreáciu obyvateľov. Viaceré plastiky mali meditatívnu povahu, architekt zvolil abstraktné polohy z rôznych autorských programov spojených s liberálnejším obdobím druhej polovice 60. rokov 20. storočia.  

Kaveckého socha vychádzala z organického tvaroslovia, základný tvar vyrastal zo širšieho podstavca, či nohy, a rozkladal sa do plasticky bohatých tvarov v priestore, umocnených zdvihnutím do výšky na plasticky riešenej nohe. V kompozícii pracoval s kombináciou synteticky previazaných geometrických a biomorfných torzovitých a nedokončených tvarov. Hladké, mäkko pôsobiace leštené formy evokovali časti ľudského tela vykrojené z bloku kameňa, vyrastajúce v hornej časti do výstupkov. Spojením štruktúrovaných a hladkých tvarov dosiahol Kavecký nielen bohatosť rozvíjaných foriem, ale aj živosť hmoty, nepokojnej a bublajúcej procesmi morfologického rastu v nekonečných premenách. Podľa spomienok sochára Andreja Rudavského socha patrila k vrcholom Kaveckého umeleckej tvorby.  

Odborno-politická komisia nariadila počas normalizácie Kaveckého sochu spolu s ďalšími realizáciami na bratislavských verejných priestoroch odstrániť, pretože “nezodpovedala ideám socialistického realizmu” a v roku 1976 bola zničená.  

VB

Stav výskumu k 12. 12. 2025.

Poloha diela je na mape vyznačená orientačne.