Robustná socha vysekaná z vračanského vápenca vychádzala z Rudavského kompozícií, v ktorých sa prelínala postava ženy a kaplnky. Socha na sídlisku Ostredky zachováva hlavný tvar tejto syntézy ľudského a architektonického, prevláda v nej drsnosť použitého kameňa a štrukturálna povrchová úprava s centrálne umiestneným detailom ako symbolom – významovým jadrom sochy. Z nahrubo osekaného bloku kameňa vyvierala fascinujúca, takmer nekontrolovaná prírodná i duchovná energia. Pravdepodobne i z toho dôvodu ju Rudavský nazval Slnovrat, odkazujúc na dávnoveké slovanské mýty a legendy, ktorým sa venoval vo viacerých svojich sochárskych dielach. Tvar sochy bol zložený z troch častí – štylizovanej hlavy, drieku a sukne, ktoré boli reliéfne stvárnené. Na spodnej časti reliéf vytvárali šikmo vedené vrypy a záhyby, ktoré sochu dynamizovali do iluzórneho pohybu. 

Pôvodne sochu umiestnili na trávnatú plochu sídliska medzi obytným objektom a obchodným centrom, kde svojím tvarom a rozmermi ovládala priestor. Išlo o jedinečnú kompozíciu mimoriadnych výtvarných kvalít z vrcholného obdobia sochára, z toho dôvodu je nešťastím, že v čase tzv. normalizácie ju odborno-politická komisia Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy nariadila odstrániť. Bola zničená dynamitom v roku 1976 a jej fragmenty vyviezli do areálu Štokeravskej vápenky v Devínskej Novej Vsi, kde ich pred rokmi rozdrvili a zasypali pri zväčšovaní priestorov súkromnej spoločnosti.  

VB

Stav výskumu k 12. 12. 2025.

Poloha diela je na mape vyznačená orientačne.