Socha od R. Uhra osadená na trávnatej ploche sídliska Ostredky bola súčasťou výtvarného doriešenia podľa projektu architekta Tibora Gebauera. Jeho zámerom bolo umiestniť všetky navrhnuté výtvarné diela do sídliskovej zelene a vytvoriť tak sídliskovú verziu sochárskej galérie pre odpočinok a rekreáciu obyvateľov. Viaceré plastiky mali meditatívnu povahu, architekt vybral abstraktné polohy z rôznych autorských programov spojených s liberálnejším obdobím druhej polovice 60. rokov 20. storočia.  

Uhrove Vnútorné napätie (v monografickej publikácii pod názvom Socha pre mesto) malo medzi sochami na sídlisku najväčší objem. Abstraktná kompozícia stála v susedstve kamenných sôch od Tibora Kaveckého a Pavla Bindera. V objemnom bloku kameňa, zloženom z troch na seba radených častí do jedného celku, osekaného do organických foriem, sochár zobrazil život a premeny hmoty naplnené nestabilitou a napätím. Uher vo svojom sochárskom programe skúmal zrod sochy v nedokončených, fragmentárnych tvaroch, či segmentoch. Vyduté, oblo modelované tvary, biologické zvrásnenie a drsná štruktúrovanosť povrchu menili hmotu kameňa dynamickými silami a protichodnými energiami, vyvierajúcimi z pevného bloku, ktorý evokoval torzo ľudského tela. V zápisnici kolaudácie sa píše, že svojou organickou formou a štruktúrovaným povrchom tvorila kontrapunkt sídliskového prostredia a jeho typickej betónovej zástavby (Slovenský národný archív, Fond výtvarných umení, 1972).  

Počas normalizácie odborno-politická komisia Národného výboru hlavného mesta SSR nariadila Uhrovu sochu spolu s ďalšími realizáciami na bratislavských verejných priestoroch odstrániť, pretože “nezodpovedala ideám socialistického realizmu” a v roku 1976 bolo nariadené jej zničenie. Časť fragmentov sochy odviezli do Štokevarskej vápenky v Devínskej Novej Vsi.

VB

Stav výskumu k 12. 12. 2025.

Poloha diela je na mape vyznačená orientačne.