Socha od Pavla Bindera pôvodne osadená na trávnatej ploche medzi obytnými blokmi sídliska Ostredky bola súčasťou výtvarného doriešenia, ktoré projektoval architekt Tibor Gebauer. Zámerom architekta bolo osadiť všetky navrhnuté výtvarné diela do sídliskovej zelene a vytvoriť sídliskovú verziu sochárskej galérie pre odpočinok a rekreáciu obyvateľov. Viaceré plastiky mali meditatívnu povahu, architekt zvolil abstraktné polohy z rôznych autorských programov spojených s liberálnejším obdobím druhej polovice 60. rokov 20. storočia.  

Pavol Binder použil hranolovitú, vertikálnu, stĺpovitú formu, ktorá pripomínala totem, objavujúci sa u viacerých autorov v tomto období – ohlasujúc návrat pradávnych foriem a archetypálneho myslenia v modernom sochárstve. Sochár pritom využil minimalistické výtvarné prostriedky, jednoduchý tvar ozvláštnil zo všetkých strán aplikovaním geometrického reliéfu, modelovaného plošným prvkom oblo zvlnených tvarov v hornej tretine objektu. Na racionálnej forme tvoril istý druh hlavolamu alebo labyrintu. Nebolo možné ho vizuálne zachytiť z jedného pohľadu, plynulo prechádzal po celom objekte, vrátane jeho hrán a dodával mu plastickú hravosť a príťažlivosť. Vnímame v ňom nielen odkaz na archaické kultúry a neznáme dávne civilizácie, ale tiež vplyv antického architektonického myslenia.  

Počas normalizácie odborno-politická komisia Národného výboru hlavného mesta SSR nariadila Binderovu sochu spolu s ďalšími realizáciami na bratislavských verejných priestoroch odstrániť, pretože “nezodpovedala ideám socialistického realizmu” a v roku 1976 bola zničená.  

VB

Stav výskumu k 12. 12. 2025.

Poloha diela je na mape vyznačená orientačne.