Hlavnými bodmi sochárskeho programu Pavla Tótha, člena Skupiny Mikuláša Galandu, boli ženská figúra a ženské telo. Nezaujímala ho však realistická individuálna podoba, ale moderné zobrazenie ženského archetypu v maximálne redukovanom a štylizovanom tvare. Prostredníctvom týchto foriem sa sústredil na vyjadrenie v ľudskej kultúre neustále prítomných a nadčasových hodnôt – na obraz ženy ako bohyne plodnosti, matky a ochrankyne života. Inšpiroval sa štúdiom pravekých kultúr a archeologických nálezov venuší nielen po stránke formálnej, ale aj obsahovej. Tóth prostredníctvom tvarovo zjednodušených zobrazení ženského tela vo svojich sochách komunikuje celú škálu rôznych ľudských emócií – radosť, lásku, erotické napätie, smútok. Jeho sochy v mestských prostrediach medzi panelákovými domami pôsobia archaicky ako dedičstvo dávnych, už zabudnutých vekov. 

VB

Stav výskumu k 31. 12. 2023.