Základná škola na dnešnej Dudovej ulici bola prvou školou otvorenou v novej Petržalke. Vznikla podľa návrhu architektov E. Grébertovej a J. Slíža zo 7. ateliéru podniku Stavoprojekt. Rovnakých škôl následne postavili v Petržalke 21, ďalšie pribudli aj v iných častiach Bratislavy. Jednotlivé, v podstate rovnaké budovy škôl sa líšili farbou omietky, prípadne sklomozaiky pokrývajúcej celú fasádu, ale predovšetkým výtvarnými dielami (maľba, mozaika, reliéf) na čelnej stene napravo od hlavného vstupu alebo v otvorenom úzkom átriu pred hlavným vstupom, kde bola obvykle koncipovaná plastika. Až výtvarné diela (teda v prípade, že sa podarilo ich aj realizovať a osadiť) dodali typizovanej stavbe charakteristický akcent, špecifikum, s ktorým si stavbu spájajú užívatelia.
V prípade školy na Dudovej ulici sa na čelnej stene vpravo od hlavného vstupu nachádza keramický reliéf od I. Vychlopena. Nástupný priestor je riešený širokým schodiskom a k nemu priliehajúcou terasovitou žardiniérou, ktorá je ukončená stenou s keramickým reliéfom. V súčasnosti je reliéf z väčšej časti prekrytý vegetáciou.
Pre dielo je charakteristická výrazná farebnosť, čo súvisí s materiálom (veľká farebná škála glazúr) a plošnosť, ktorá pramení v prístupe a školení autora (maliar, monumentalista). Kobaltovomodrá glazúra štruktúrovaného povrchu tvaroviek kontrastuje s organickými, mäkko vyrezanými abstraktno-dekoratívnymi tvarmi odkazujúcimi na bezstarostnosť (dúha, slnko, vtáčik, kvetinka, lipový lístok – srdiečko), z ktorých autor vyskladal kompozíciu. Nízky reliéf, napriek tomu, že je z keramiky, pôsobí ako plošná maľba. Toto čisto dekoratívne vyznenie typické aj nerozvinutím obrazovej priestorovej hĺbky je charakteristické pre celý rad diel pre architektúru od množstva autorov počas obdobia normalizácie až do konca 80. rokov 20. storočia. Tento abstraktno-organický plošný dekoratívny štýl (keďže vychádza z princípov viacerých štýlov moderny, S. Jankovičová hovorí o zriedenej moderne) uplatňoval ideologicky nezávadnú ikonografiu s motívmi a symbolmi odkazujúcimi na radostné budovanie prosperujúcej socialistickej spoločnosti. Presvedčivosť tejto symboliky, z ktorej sa od roku 1948 stalo vyprázdnené klišé, bola otázna už v časoch svojho vzniku. Podobne, ako v prípadoch tzv. chleboviek, otázne sú aj umelecké a výtvarné kvality mnohých diel.
I. Vychlopen navrhoval sochárske diela z keramiky pre architektúru od konca 60. rokov 20. storočia. V keramike, mozaike, nástennej maľbe či v textilných materiáloch realizoval niekoľko desiatok diel na celom Slovensku a patril k najúspešnejším autorom v tejto oblasti v období normalizácie a 80. rokov. Jeho tvorba pre architektúru je charakteristická vyváženosťou. V danom (monochrómnom) kontexte bola jeho verzia do akceptovateľnej podoby korigovaného surrealizmu pre architektov (aj obecenstvo) vizuálne príťažlivá. Vychlopen pracoval s tímom pomocníkov (realizátorov a osádzačov), ktorí jeho diela vytvorili na základe kartónov. Jeho keramické diela boli realizované v dielňach v národnom podniku Dielo v Bratislave.
PK
Stav výskumu ku dňu 6. 8. 2024.
