Reliéfne stvárnený panelový plot uzatvára areál dostihovej dráhy na jej severozápadnej strane pri lesoparku Starý háj. Basreliéf zobrazuje horizontálne komponované, nad sebou umiestnené štylizované konské hlavy zachytené z profilu v dynamickom pohybe. Kompozícia je premyslená tak, že jednotlivé panely s tým istým vzorom na seba nadväzujú a vytvárajú súvislý celok, ktorý evokuje stádo cválajúcich koní. Panely tak tvoria súvislý, niekoľko desiatok metrov dlhý plot, prerušený len dvoma kovovými bránami. Zjednodušené, štylizované hlavy koní pôsobia výrazne expresívne. Drsne a expresívne pôsobí aj použitý materiál – liaty betón, ktorý sa ako nový materiál uplatnil v sochárstve od druhej polovice 20. storočia a používali ho aj viacerí sochári na Slovensku (napr. Rudavský, Jankovič, Prokop, Vika a i.).

Dielo malo vo svojej dobe neobvyklý príbeh. Jeho autorka sochárka Anna Kišáková bola členkou jazdeckého klubu Slovan, ktorý v tomto areáli pred rokom 1989 sídlil. Kišáková na koňoch jazdila rekreačne aj športovo (súťažne sa venovala disciplíne drezúra) a bola aktívnou členkou klubu. Nápad vytvoriť reliéfne zdobený plot okolo areálu klubu sa zrodil spontánne, podľa slov autorky bolo treba vytvoriť niečo pozitívne pre klub. Dielo teda neprešlo, tak ako to bolo obvyklé, schvaľovacím procesom komisií, vybrali a financovali ho priamo členovia klubu. Nešlo teda o oficiálne umelecké dielo a donedávna ani nebolo vedené v registroch umeleckých diel.

Autorka podobné reliéfne betónové steny približne v tom istom období vytvorila aj v obchodných domoch v Považskej Bystrici a vo Zvolene, kde použila jemnejší biely betón a inú tematiku.

Sochárka pracovala s tradičnými materiálmi, najmä bronzom, ale experimentovala aj s betónom a výnimočné sú (a to nielen z technologického hľadiska) jej monumentálne figurálne diela z technickej poštorenskej kameniny (Študentský vek a Na posiedke, obe v Bratislave).

História konských dostihov v Bratislave siaha do začiatku 19. storočia. Výstavba dostihovej dráhy v Starom Háji v Petržalke začala v roku 1958 a trvala takmer dva roky, areál bol viackrát upravovaný v priebehu druhej polovice 20. storočia.

PK

Stav výskumu ku dňu 6. 8. 2024.