Základnú školu na dnešnej Gessayovej ulici otvorili v roku 1982, no až v roku 1992 pred jej vstupom osadili travertínovú sochu Matka od J. Hovorku. Bolo to jedno z posledných diel minulého režimu, ktoré bolo osadené na území Bratislavy. Uznesením Národného výboru z 21. 11. 1990 bola v Bratislave pozastavená príprava a osádzanie umeleckých diel v rámci investičnej výstavby. Prakticky to znamenalo ukončenie štátom iniciovanej a regulovanej tvorby pre verejné priestory (tzv. Hlava V.). Viaceré diela boli v štádiu prípravy či rozpracované (v mnohých prípadoch trvala realizácia diela od návrhu cez vytvorenie modelu, s ktorým autor absolvoval rozličné komisie, až po samotné osadenie aj niekoľko rokov; často sa stávalo, že umelecké dielo už bolo osadené a stavba ešte zďaleka hotová nebola, ale spravidla to bývalo naopak). Na konci 80. rokov 20. storočia boli v štádiu prípravy desiatky umeleckých diel. Špeciálne komisie na začiatku 90. rokov potom rozhodovali, ako s nimi naložiť. Niektoré z nich sa rozhodli odporučiť na dokončenie a osadenie (napr. v Petržalke išlo o niekoľko diel). To je aj prípad Hovorkovej Matky, ktorú spolu s architektkou Š. Krumlovou pôsobiacou v Stavoprojekte koncipovali pred vstup do školy už v 80. rokoch.

Plastika zobrazuje výrazne štylizovanú, na kolenách sediacu ženskú postavu približne v životnej veľkosti, zahalenú drapériou. Objemy figúry a drapérie sú zachytené v kubizujúcich kryštalických tvaroch. Jednoduchá tvarová štylizácia, vychádzajúca aj z vlastností materiálu samotného a v tomto prípade zbavená pre Hovorku typických dekoratívnych prvkov, zdôrazňuje metaforu a lyrickú symboliku. Postava je umiestnená na podstavci z rovnakého materiálu, ako je socha.

Socha stojí pred vstupom do školy v pomerne úzkom átriu, v stiesnenom priestore, ktorý neumožňuje, aby sa naplno rozvinuli jej priestorové i plastické kvality. Téma ženy-matky (ideologicky vypreparovaná do podoby komunistickej matky vojaka či robotníka) patrila k základnej ikonografii oficiálneho umenia v období rokov 1948 – 1989.

V parčíku pred školou bolo v rokoch 1987 – 1998 na pilieroch postavené cvičné prúdové lietadlo Delfín L – 29, dar Československej armády a populárny hrový prvok. Bizarný nápad umiestniť v tesnej blízkosti matku a vojnový stroj poukazuje na dobu svojho vzniku, aj keď sa, paradoxne, realizoval až po roku 1989. V monotónnej všadeprítomnej šedi sídliska bolo lietadlo nesporne vizuálne príťažlivým prvkom (i nenápadnou vojnovou propagandou), na ktorý niektorí pamätníci spomínajú s nostalgiou. Podobné stíhacie lietadlo bolo na pilieroch umiestnené aj v centre Bratislavy, na Dunajskej ulici, a bolo súčasťou dopravného ihriska vybudovaného v rokoch 1971 – 1972.

PK

Stav výskumu ku dňu 6. 8. 2024.