Figurálne súsošie vytesal z bieleho vračanského vápenca J. V. Hučko, príslušník druhej generácie sochárskej rodiny usadenej v Bratislave. Bloková uzatvorená kompozícia zobrazuje realisticky stvárnenú rodinu. V mierne nadživotnej veľkosti autor zachytil kľačiaceho otca a oproti nemu sediacu matku s dieťaťom na kolenách. Obaja rodičia majú hlavy sklonené dole, čo zvýrazňuje uzatvorenosť kompozície, len dieťa zdvíha hlavu smerom hore k otcovi. Ich ťažké odevy poukazujú na príslušnosť k robotníckej triede. Témou rodiny sa autor zaoberal vo viacerých dielach. Veľmi podobne komponované i formálne poňaté súsošie sochár vytesal z vračanského vápenca aj pre Partizánske (1972).

Plastika je umiestnená v rekreačnej, parkovo upravenej zóne, pri neďalekej základnej škole sa nachádza socha Matka od J. Hovorku (kúsok od nej stálo prúdové cvičné lietadlo), smerom na juh vo vnútrobloku sú na detskom ihrisku hrové prvky od A. Bilkoviča.

Pomerne schematicky štylizované, ťažko pôsobiace, ale stále v podstate realistické formy sú pre tvorbu J. Hučka ml. z kameňa charakteristické. V podobnom duchu v Petržalke realizoval ešte dve diela: súsošie Pieseň mladosti na Kutlíkovej ulici a sochu komunistu nazvanú Oddanosť strane na Mamateyovej ulici.

Tradičná nukleárna, šťastná, zdravá a zdravo ideologicky uvedomelá (t. j. komunistická), najčastejšie robotnícka rodina patrila v rokoch 1948 – 1989 k hlavným témam výtvarného umenia. Uplatnenie našla okrem sídlisk v celom rade objektov rozličnej funkcie, osobitne od obdobia normalizácie. Popularita rodiny nepohasla ani v 80. rokoch 20. storočia, čo dokazuje aj socha od J. V. Hučka. Aj keď sa tento námet zdá neškodný, v danom kontexte do prostredia i do vedomia divákov nenápadne vnášal vládnucu ideológiu. Veľká a tradičná téma západného výtvarného umenia tak bola v neslobodnej spoločnosti vo väčšine prípadov transformovaná do vyprázdneného a nepresvedčivého klišé. Aj preto mnohé z diel zobrazujúce rodinu pôsobia svojím optimizmom skôr skľučujúco.

PK

Stav výskumu ku dňu 6. 8. 2024.