Monumentálny bronzový reliéf sa nachádza na fasáde hlavného priečelia budovy Najvyššieho súdu SR od architekta Vladimíra Dedečka (1984 – 1989) orientovaného smerom k Staromestskej ulici. Budova je iba čiastočnou realizáciou širšieho architektonicko-urbanistického zámeru, v rámci ktorého sa uvažovalo o výstavbe súboru administratívnych a vládnych objektov. Napokon sa však z rozsiahleho projektu realizoval len izolovaný solitér, kde sídlilo Ministerstvo spravodlivosti SR a Najvyšší súd. V súčasnosti je táto budova prázdna, uvažuje sa o jej rekonštrukcii, padli však aj návrhy na zbúranie. Na revitalizáciu bezprostredného okolia vznikla architektonická štúdia projektu Živé miesta, podľa ktorej by mal vzniknúť reprezentatívny verejný priestor v predpolí Najvyššieho súdu a obnova priľahlej ulice vedúcej k Župnému námestiu.
Napriek tomu, že budova má skôr uzavretý charakter, čo si vyžiadala najmä jej funkcia, účinne komunikuje s okolitým mestským prostredím pomocou výtvarného diela, ktoré tlmočí hlavné posolstvo budovy. Reliéf A. Trizuljaka s názvom Vôľa ľudu, niekedy nazývaný aj Zákon z vôle ľudu, je asymetricky osadený nad vstupom na konzolovito vysunutom dekoratívno-architektonickom článku. Odvážna konštrukcia ozvláštňujúca vstupnú časť je obložená svetlým mramorom z lomu Kanfanar v Chorvátsku.
Mnohofigurálny výjav symbolicky vyjadruje ideu spravodlivosti, a to najmä ústrednou alegorickou ženskou figúrou zosobňujúcou bohyňu Justíciu, zvyčajne zobrazovanú s atribútom – váhami v ruke. Trizuljak v tvorivej interpretácii námetu motív váh umiestnil na jej prívesok na krku, pričom bohyňa v zdvihnutých rukách nad hlavou pevne drží knihu predstavujúcu ústavu. Formálne konzervatívne dielo možno zaradiť do autorovej neskorej tvorby, keď sa uňho posilnil záujem o spiritualitu a náboženské témy. Do predmetného reliéfu prenikli viaceré ukryté metafory aj sakrálny motív v podobe dobrého pastiera s ovcou na pleciach. Formálna konzervatívnosť však taktiež vychádzala zo samotnej požiadavky investora a z funkcie oficiálnej štátnej budovy. Dobový oslavný pátos sa prejavil v geste a vo výraze ženskej postavy v ľavej časti kompozície. Pohľad upiera niekam mimo za horizont, k vízii šťastnej budúcnosti, na ktorú nadväzuje na druhej strane kompozície motív rodiny s dieťaťom rozvíjajúci ustálenú ikonografickú schému šťastnej socialistickej rodiny.
NB
Stav výskumu ku dňu 28. 2. 2024.
