Umenie mesta Bratislavy


Vôľa ľudu

Monumentálny bronzový reliéf sa nachádza na fasáde hlavného priečelia budovy Najvyššieho súdu SR od architekta Vladimíra Dedečka (1984 – 1989) orientovaného smerom k Staromestskej ulici. Budova je iba čiastočnou realizáciou širšieho architektonicko-urbanistického zámeru, v rámci ktorého sa uvažovalo o výstavbe súboru administratívnych a vládnych objektov. Napokon sa však z rozsiahleho projektu realizoval len izolovaný solitér, kde sídlilo Ministerstvo spravodlivosti SR a Najvyšší súd. V súčasnosti je táto budova prázdna, uvažuje sa o jej rekonštrukcii, padli však aj návrhy na zbúranie. Na revitalizáciu bezprostredného okolia vznikla architektonická štúdia projektu Živé miesta, podľa ktorej by mal vzniknúť reprezentatívny verejný priestor v predpolí Najvyššieho súdu a obnova priľahlej ulice vedúcej k Župnému námestiu.

Napriek tomu, že budova má skôr uzavretý charakter, čo si vyžiadala najmä jej funkcia, účinne komunikuje s okolitým mestským prostredím pomocou výtvarného diela, ktoré tlmočí hlavné posolstvo budovy. Reliéf A. Trizuljaka s názvom Vôľa ľudu, niekedy nazývaný aj Zákon z vôle ľudu, je asymetricky osadený nad vstupom na konzolovito vysunutom dekoratívno-architektonickom článku. Odvážna konštrukcia ozvláštňujúca vstupnú časť je obložená svetlým mramorom z lomu Kanfanar v Chorvátsku.

Mnohofigurálny výjav symbolicky vyjadruje ideu spravodlivosti, a to najmä ústrednou alegorickou ženskou figúrou zosobňujúcou bohyňu Justíciu, zvyčajne zobrazovanú s atribútom – váhami v ruke. Trizuljak v tvorivej interpretácii námetu motív váh umiestnil na jej prívesok na krku, pričom bohyňa v zdvihnutých rukách nad hlavou pevne drží knihu predstavujúcu ústavu. Formálne konzervatívne dielo možno zaradiť do autorovej neskorej tvorby, keď sa uňho posilnil záujem o spiritualitu a náboženské témy. Do predmetného reliéfu prenikli viaceré ukryté metafory aj sakrálny motív v podobe dobrého pastiera s ovcou na pleciach. Formálna konzervatívnosť však taktiež vychádzala zo samotnej požiadavky investora a z funkcie oficiálnej štátnej budovy. Dobový oslavný pátos sa prejavil v geste a vo výraze ženskej postavy v ľavej časti kompozície. Pohľad upiera niekam mimo za horizont, k vízii šťastnej budúcnosti, na ktorú nadväzuje na druhej strane kompozície motív rodiny s dieťaťom rozvíjajúci ustálenú ikonografickú schému šťastnej socialistickej rodiny. 

NB

Stav výskumu ku dňu 28. 2. 2024.


Autorstvo

Spoluautorstvo


Roky

  • 1989 – realizácia

Druh

Materiál

bronz

Technika

odlievanie, formovanie

Rozmer

500 x 450 cm

Značenie

áno; Spodný okraj sukne ženskej figúry nesie nápis majuskulou: ALEXANDER TRIZULJAK 1989 SLOVENSKO

Stav

  • zachovalý, neudržiavaný
Narušenie povrchovej patiny na viacerých miestach; viditeľné zatečenie na kamennom obklade.

Evidovaná / Existujúci stupeň ochrany

  • Súčasť chráneného územia Pamiatková zóna Centrálna mestská oblasť Bratislava (PZ CMO).

Vlastník

  • Slovenská republika

Správca

  • nezistený

Adresa

Župné námestie 13

Bližšie informácie o lokalite

na vstupnom priečelí Najvyššieho súdu SR

GPS

48.1457660, 17.1047280

Číslo parcely

3269/3

Ďalšie diela v okolí

Revolučná idea v storočiach

Ludwik Korkoš 1989

Zlatá studňa

Bogár Králik Urban, ateliér architektúry a designu, Milan Pagáč 2006

Pamätná tabuľa Bélu Bartóka

Dušan Kuzma 1956

Sv. Michal

Daniel Brunovský 2006