Béla Bartók (1881 – 1945) patril medzi svetovo najvplyvnejších hudobných skladateľov a inovátorov 20. storočia. Popri vlastnej tvorbe sa venoval aj výskumu a zaznamenávaniu ľudových piesní z rôznych častí sveta. Z územia dnešného Slovenska (Gemer, Pohronie a i.) zozbieral a systematicky do troch zväzkov usporiadal vyše 3 000 piesní. Pôsobil ako hudobný skladateľ, klavirista a učiteľ hudby, etnomuzikológ a organizátor hudobného života. V roku 1940 odišiel z Maďarska pre silnejúci fašizmus. Zomrel v New Yorku v roku 1945, neskôr jeho pozostatky previezli do Budapešti.

Bartóka a jeho sestru po predčasnej smrti otca vychovávala matka Paula, rod. Voit, ktorá sa narodila v Turčianskom sv. Martine. Spoločne prišli do Bratislavy v roku 1892. Vtedy jedenásťročný Béla tam začal študovať na kráľovskom katolíckom gymnáziu a ako klavirista v meste aj odohral prvé koncerty. Gymnázium sídlilo na Klariskej ulici v budove bývalého kláštora, ktorú dnes spravuje Univerzitná knižnica. Pamätnú tabuľu pripomínajúcu štúdium Bélu Bartóka v Bratislave osadili na fasáde tejto budovy 8. apríla 1956. Autorom tabule z pieskovca v jednoduchom obdĺžnikovom tvare, po obvode vytesanej do podoby mierne vyvýšeného rámu, je architekt D. Kuzma. Tabuľa nesie výrazný reliéfny nápis vytvorený kombináciou drsných zahĺbených plôch a leštených písmen. Jednotlivé slová v nápise sú oddelené vytesanými bodkami. Drobný výtvarný prvok v spodnom riadku predstavujú dva symetricky umiestnené vtáčiky s ratolesťami.

Ďalšia pamätná tabuľa Bélu Bartóka sa nachádza na fasáde domu na Špitálskej 7, kde s matkou a sestrou býval v rokoch 1894 až 1908. Autorom je Ladislav Snopek.     

Stav výskumu k 30. 4. 2024.

ZD