Na bočnú fasádu sídelnej budovy Slovenského národného múzea (SNM) v roku 2014 osadili pamätnú tabuľu ruského cára Petra I. (1672 – 1725) a jeho údajnej návštevy v Bratislave „s cieľom spoznať majstrovstvo miestnych staviteľov lodí“. Tak sa to aspoň uvádza v trojjazyčnom nápise (slovensky, rusky, nemecky) v spodnej časti tabule, ktorý je doplnený plastickým ruským znakom s dvojhlavým orlom.
Tabuľa je stvárnená konvenčne ako reliéf s ústrednou trojštvrťovou postavou cára držiaceho meč a zvitok so siluetou lode. Pozadie vľavo tvorí široký pás Dunaja, nad ktorým sa týči Bratislavský hrad a rad domov pod ním. Vpravo autor umiestnil dva stožiare so zvinutými plachtami a vejúcimi lodnými vlajkami.
Existuje niekoľko dôvodov, prečo toto dielo nepatrí na fasádu národného múzea ani do Bratislavy. Ako upozornili viacerí historici, návšteva cára v Bratislave v roku 1698 nie je vierohodne doložená. Okrem toho na mieste, kde pamätnú tabuľu osadili napriek nesúhlasu mesta a odbornej verejnosti, vtedy neexistoval prístav, v ktorom by imperátor mohol „spoznať majstrovstvo staviteľov lodí“. Podľa doložených historických záznamov cár mohol mesto vidieť cestou do Viedne, ale z opačného brehu, teda z dnešnej Petržalky, čo nakoniec zobrazuje aj pamätná tabuľa. V danom období bol prístav situovaný vyššie na Dunaji v oblasti historickej Vydrice a Zuckermandla, čo na toku rieky malo svoje dôvody.
V mieste osadenia pamätnej tabule na budove SNM tesne pri dnešnom Osobnom prístave v roku 1698, a ani dlho potom, nebol prístav, ale neregulovaný breh. Dá sa to jednoducho overiť na historických mapách a v relevantných archívnych dokumentoch. Budovu múzea na Vajanského nábreží postavili v rokoch 1920 až 1929 podľa návrhu nášho významného architekta Milana Michala Harminca (1869 – 1964). Ide o národnú kultúrnu pamiatku zapísanú v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF). Osadenie historicky aj umelecky pochybnej tabule na fasáde Slovenského národného múzea bola chyba a zo strany iniciátora, Ruskej federácie a s ňou spriaznených osôb či inštitúcií, išlo o mystifikáciu a nátlakový politický akt. Už pred osadením tabule vtedajšia Komisia hl. mesta pre pamätníky a zásahy do verejného priestoru jednohlasne odporučila „...tabuľu neosádzať, pretože chýba kontext tejto budovy s osobou Petra Veľkého a rovnako chýba väzba tohto priestoru s návštevou ruského cára v Bratislave.“ (cit. zápisnica z 26. 3. 2014). Mesto však nie je vlastníkom ani správcom tabule. Môže sa oprieť len o spomínané odporučenie odbornej komisie, ale nemôže s tabuľou narábať, ani ju odstrániť z fasády. Zriaďovateľom múzea je Ministerstvo kultúry SR a podľa pamiatkarov mala byť tabuľa na budove umiestnená iba dočasne. Dňa 26. marca 2024 však uplynulo desať rokov od odhalenia, preto už nemožno hovoriť o dočasnosti. Dôvody na odstránenie nevhodnej tabule z fasády múzea stále platia.
ZD
Stav výskumu ku dňu 29. 3. 2024.