Tomáš Garrigue Masaryk (1850 – 1937) bol všestranný a vplyvný filozof, humanista, sociológ, univerzitný profesor, novinár a politik. Spolu s Milanom Rastislavom Štefánikom a Edvardom Benešom patril medzi najdôležitejšie zakladateľské osobnosti prvej Československej republiky (ČSR). Krátko po jej vzniku ho v roku 1918 zvolili za prvého prezidenta spoločného štátu. Hlavným sídlom prezidenta sa stal Pražský hrad. Bratislavu – správne a kultúrne centrum Slovenska – Masaryk ako prezident po prvý raz navštívil 19. septembra 1921. Meno T. G. Masaryka ako „tatíčka“, zakladateľa demokratického štátu, ostalo v pamäti ľudí aj po jeho smrti, v ťažkých časoch druhej svetovej vojny aj neskôr počas socializmu. Spomínanie však nebolo oficiálne v kurze, ani v päťdesiatych rokoch, ani po nástupe tvrdej normalizácie v sedemdesiatych rokoch. Politická garnitúra vtedajšej Československej socialistickej republiky (ČSSR) sa Masaryka, Štefánika, ako aj pamiatku na prvú spoločnú republiku Slovákov a Čechov usilovala poslať do zabudnutia. To sa, našťastie, celkom nepodarilo a v roku 1988 osadili pred budovu Slovenského národného múzea (SNM) Pamätník československej štátnosti v podobe pamätnej tabule a piliera so symbolickou sochou leva držiaceho štátny znak. Išlo o dobový kompromis, pretože lev bol pôvodne súčasťou monumentálneho pomníka M. R. Štefánika z roku 1938 od Bohumila Kafku, ktorý odstránili začiatkom päťdesiatych rokov. Po Novembri ´89 sa Československo opäť začalo hlásiť k demokratickému odkazu prvej ČSR a v Bratislave sa objavili iniciatívy na vytvorenie, resp. obnovenie pomníkov Masaryka a Štefánika. Do rozdelenia štátu v roku 1993 sa to však nepodarilo a v nasledujúcich rokoch bola situácia ešte zložitejšia.
Sochu T. G. Masaryka v roku 2010 pri príležitosti 160. výročia jeho narodenia osadili na Vajanského nábreží pred sídelnú budovu Slovenského národného múzea. Neveľký priestor pred múzeom dostal v roku 2019 vďaka iniciatíve MČ Staré Mesto a viacerých poslancov i podporovateľov názov Námestie T. G. Masaryka. Podobne ako predtým lev aj socha Masaryka na námestí predstavuje istý kompromis. Nejde totiž o nové dielo navrhnuté na mieru do tohto priestoru, ale o kópiu sochy z roku 1924, ktorú vytvoril významný český sochár L. Šaloun. Masaryka zobrazil v mierne nakročenom postoji, odetého do dlhého kabáta. V spustených rukách drží zvitok. Vznikla tak zaujímavá analógia s pomníkom M. R. Štefánika, kde je Štefánik takisto stvárnený so zvitkom v ruke. Socha Masaryka bola pôvodne umiestnená v hale československej Zemskej banky, ktorú začali v roku 1922 stavať podľa projektu architekta Osvalda Polívku. Počas výstavby projekt do modernejšej podoby upravil Evžen Linhart. Mierne nadživotná veľkosť sochy proporčne zodpovedá jej pôvodnému umiestneniu v interiéri bankovej haly. Reprezentatívna budova banky dodnes stojí na parcele medzi ulicami Laurinskou a Gorkého. Hoci v súčasnosti slúži na iný účel, na jej priečelí sa zachovali alegorické kamenné sochy, takisto diela L. Šalouna. Masarykova socha mala zložitejšie osudy. Počas druhej svetovej vojny ju ukryli do kotolne pod kopu uhlia a po ďalších peripetiách sa dostala do depozitára Múzea mesta Bratislavy (MMB), kde prečkala desaťročia až do svojho znovuobjavenia. Originál je dodnes v depozitári. Podľa Šalounovho návrhu sochu odliali v známej československej firme Franta Anýž. Na osadenie do exteriéru vytvoril umelecký zlievač Jaroslav Matějíček (firma Matějček – Wallner, Veverské Knínice, ČR) kópiu sochy, ku ktorej ako dar venoval aj odliatok Masarykovho podpisu. V rámci prípravných prác pred umiestnením Masarykovej sochy odstránili spred múzea vysoký pylón s československým levom a zostal tam len nižší blok s bronzovou tabuľou nesúcou nápis 28. OKTÓBRA 1918 / VZNIKLA / ČESKOSLOVENSKÁ / REPUBLIKA / VLASŤ DVOCH BRATSKÝCH NÁRODOV / ČECHOV A SLOVÁKOV. Leva presťahovali na nábrežie ku komplexu Eurovea, kde sa stal opäť súčasťou pomníka M. R. Štefánika vybudovaného na novom mieste.
Súčasná podoba námestia je teda kompromisným výsledkom viacerých architektonických, resp. stavebných úprav, osádzania, sťahovania a búrania sôch i podstavcov. V roku 2019 pod sochu T. G. Masaryka na zadnú stranu podstavca pridali mramorovú tabuľku s nápisom ČLOVEK VEĽA VYDRŽÍ, AK MÁ CIEĽ / BRATISLAVA-STARÉ MESTO / MMXIX a faksimile podpisu. Zatiaľ poslednou úpravou bolo predláždenie časti námestia kamennými kockami.
Stav výskumu k 30. 6. 2023.
ZD
