Prvá Československá republika (ČSR) ako spoločný demokratický štát Čechov, Slovákov a ďalších národov a národností vznikla 28. októbra 1918. V zložitej politickej situácii končiacej prvej svetovej vojny a rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie nešlo o jednoduchý a priamočiary proces. Boj o republiku pokračoval aj v nasledujúcom období, dátum 28. október však ostal oficiálne ustálený a stal sa sviatkom. Tradícia osláv vzniku prvej ČSR sa prerušila v roku 1938 po Mníchovskej dohode a následných udalostiach. Počas druhej svetovej vojny vďaka protifašistickému odboju a exilovej vláde české a slovenské vzťahy či politika pokračovali aj naďalej. Po vojne sa síce spoločná republika obnovila, ale dátum vzniku prvej ČSR už zakrátko ideológovia toho obdobia prekryli inými „sviatkami“. Po roku 1948 sa 28. október uvádzal v kalendári ako Deň znárodnenia a namiesto oslavy vzniku Československa sa stal oslavou komunistických praktík. V uvoľnenejších šesťdesiatych rokoch a po prijatí ústavného zákona o československej federácii sa aspoň na krátky čas viac odkazovalo na históriu Československa, ale skôr všeobecne, bez priameho odkazu na demokratické základy prvej ČSR a jej zakladateľov.
Snahy o dôstojné pripomenutie vzniku spoločného štátu sa v Bratislave aspoň čiastočne naplnili až na sklonku socializmu. V roku 1988 pri príležitosti 70. výročia vzniku Československa osadili pred sídelnú budovu Slovenského národného múzea (SNM) na Vajanského nábreží netradičný pamätník. Svojou formou nadviazal na odstránený pomník Milana Rastislava Štefánika od sochára B. Kafku, ktorý v roku 1938 situovali do stredu dnešného Štúrovho námestia, ale v pôvodnej podobe dlho nevydržal. V roku 1940 z neho odstránili sochu leva so štátnym znakom a začiatkom päťdesiatych rokov aj Štefánika. V roku 1988 architekt I. Salay nanovo interpretoval pôvodnú kompozíciu pomníka, ale už bez sochy Štefánika. Na vysoký oceľobetónový pilier obložený sivým kameňom osadili zreštaurovanú sochu leva s upraveným štátnym znakom. Nižšia časť pomníka má podobu bloku obloženého kameňom, v prednej zošikmenej časti je bronzová tabuľa s nápisom 28. OKTÓBRA 1918 / VZNIKLA / ČESKOSLOVENSKÁ / REPUBLIKA / VLASŤ DVOCH BRATSKÝCH NÁRODOV / ČECHOV A SLOVÁKOV. Nový pomník sa rýchlo stal atrakciou a vyhľadávaným miestom, nielen pri príležitosti osláv. Vďaka dominantnej soche leva na vysokom pilieri sa spopularizovali rôzne hovorové názvy a ľudia si dohovárali miesto stretnutia „pod levom“ , „pod chvostom“ a podobne.
Tradícia osláv prvej ČSR na námestíčku „pod levom“ pretrvala aj do ponovembrového obdobia. Po odstránení vysokého piliera a presťahovaní leva na obnovený pomník M. R. Štefánika pri Dunaji zostal priestor Masarykovho námestia, hoci v pozmenenej podobe, naďalej miestom oficiálnych osláv vzniku Československa. Súčasný Pamätník československej štátnosti je od roku 2010 skomponovaný z dvoch častí umiestnených na vyvýšenom kamennom plató. Z pôvodného diela tu ostal nižší blok so šikmou bronzovou tabuľou s nápisom. Za ňu samostatne umiestnili sochu prvého československého prezidenta T. G. Masaryka. Ide o kópiu, odliatok staršieho diela českého sochára L. Šalouna z roku 1924, ktoré stálo v hale Zemskej banky. Socha T. G. Masaryka bola pôvodne určená do interiéru a tomu zodpovedali jej rozmery. V otvorenom vonkajšom priestore je trochu stratená, najmä pri pohľade spredu, keďže jej pozadie tvorí reprezentatívna fasáda SNM s veľkorozmernými sochami a reliéfmi. Socha Masaryka má v databáze Umenie mesta aj vlastné heslo, kde sú podrobnejšie opísané jej pestré osudy.
Na prvý pohľad sa Pamätník československej štátnosti možno nejaví príliš výnimočne. Pri podrobnejšom skúmaní okolností vzniku, zmien, nerealizovaných návrhov a ďalších peripetií vrátane pretrvávajúcich snáh o jeho odstránenie sa ukazuje, že je výstižným zrkadlom našej spoločnosti.
ZD
Stav výskumu k 30. 6. 2023.
