Dielo tvorí trojica vysokých štvorbokých pylónov, ktoré sa v hornej časti prelamujú smerom k sebe. Vrchné viacboké časti sú skosené, čo na nich vytvára špice orientované do stredu. Pylóny stoja samostatne z oboch strán pešieho chodníka spojeného s cyklistickou cestou. Sú bez farebnej úpravy s mierne matným povrchom.
Dielo je významovo aj fyzicky späté s tzv. Petržalským korzom, ktoré na svojom južnom okraji ústi k ŽST Petržalka. Pylóny vytvárajú akúsi vstupnú či výstupnú bránu a na symbolickej úrovni tak tento priestor zvýznamňujú. V čase svojho vzniku začiatkom dvetisícich rokov išlo o významný stavebný projekt na osi Incheba – ŽST Petržalka s promenádou, nízkopodlažnými bytovými domami, funkčnými partermi, občianskou vybavenosťou a verejnými priestormi. Korzo bolo súčasťou vízií postupného pešieho prepojenia Starého Mesta a Petržalky do celomestského centra rozloženého na obidvoch brehoch Dunaja.
Stanislav Mikuš pre tento projekt realizoval ako víťaz výberového konania zhotoviteľa, spoločnosti Doprastav, viacero ďalších plastík (Šašovia, Nobelovo nám.; Zjednotenie, Ochranca a Pomník Š. Moyzesa a A. Bernoláka, všetky Daliborovo nám.; Ikaros a Ženy, obe ŽST Petržalka).
Dielo Integrácia je však v kontexte monumentálnej aj voľnej autorovej tvorby svojím abstraktným poňatím netradičné. Formou aj názvom odkazuje na územnú spojitosť Slovenska, Rakúska a Maďarska, pričom táto koncepcia sa objavovala už v pôvodných zámeroch pre výtvarné doriešenie korza a mali ju vyjadrovať viaceré tunajšie umelecké diela.
Na jednej z pôvodných vizualizácii vidno, že pri návrhu sa uvažovalo o úprave bezprostredného okolia diela dlažbou v tvare kruhu, čo by v danom priestore podporilo jeho monumentálnosť. Vo finálnej realizácii však jednotlivé pylóny vyrastajú len z trávnatej plochy.
Dielo do architektúry s rovnakým názvom vytvoril autor už v roku 1984 pre Kovoplast v Nitre. Petržalské dielo tak možno vnímať aj ako súčasť dlhšie rozvíjanej výtvarnej tematiky.
PP
Stav výskumu k 21. 08. 2025.