Dielo je súčasťou areálu bývalej 25-triednej základnej pavilónovej školy tzv. bratislavského typu od architekta Vladimíra Dedečka. Je umiestnené na trávnatej ploche pred jedným z piatich objektov trojpodlažných školských kmeňových pavilónov. 

Hoci ťažisko tvorby Ladislava Majerského, jednej zo zakladajúcich osobností slovenského sochárstva, spočíva v portrétnej plastike a medailérstve, pre tento priestor vytvoril dielo iného typu. Ide o postavu chlapca, akýsi prototyp socialistického žiaka, píšuceho na stenu alebo tabuľu slovo „mier“. Práve pojednanie nápisu bolo evidentne predmetom zmien pri koncipovaní diela. V roku 1963 sochárska komisia pri schvaľovaní sadrového modelu autorovi odporučila, aby namiesto nápisu „chceme mier“ využil symbol holubice. V časopise Výtvarný život sa zachovala zmienka historika umenia a publicistu Júliusa Kálmana z návštevy u sochára v ateliéri už počas tvorby samotnej sochy. Hovorí o tom, že ide o sochu školáka píšuceho na stenu slovo „mier“ v rôznych jazykoch. Dnes na diele vidno nápisy len v slovenskom a ruskom jazyku. Nateraz teda zostáva nejasné, či sa v mieste evidentne zbrúsenej plochy v hornej časti steny pôvodne nachádzali aj ďalšie jazykové mutácie, alebo už vytesané slovo „chceme“, čo mohol autor v ďalšom procese upraviť. 

Socha sa svojou formou, aj celkovým vyznením približuje umeniu sorely, čo je evidentné napr. v naddimenzovanej proporcii rúk aj v celkovej realistickej popisnosti. Pozoruhodný je silný kontrast, ktorý dielo dielo svojím tradičným poňatím vytvára voči modernej architektúre areálu. Bola to jedna z posledných autorových realizácií do verejného priestoru pred jeho smrťou v roku 1965. 

Ladislav Majerský počas svojho tvorivého obdobia nesformuloval jednotný výtvarný rukopis. V dobovej tlači je nazývaný „sochárom-robotníkom“, tvorbou sa mu darilo živiť sa v každom období.

PP

Stav výskumu ku dňu 30. 06. 2025.