Štefan Belohradský realizoval Priestorovú kompozíciu siedmich trojfarebných zalamovaných hranolov pre sústredenú bytovú výstavbu v Petržalke, ktorá sa nachádza neďaleko bývalej gumárenskej fabriky Matador.Belohradský v nej originálne uplatnil minimalistické geometrické formy a betón vo farebnej kombinácii biela – modrá – červená. K experimentom s betónom ho motivoval „vznik nového cementárenského komplexu v Rohožníku na Záhorí, kde sa zavádzali technologické postupy odskúšané v západnej Európe vrátane možnosti experimentovať s farebnými pigmentami“.  

Technologicky mimoriadne náročná monumentálna realizácia podľa historičky umenia Ľuby Belohradskej „pozostávala z dvoch radov proti sebe postavených zalamovaných zošikmených hranolov, z ktorých tri vyššie dosahovali výšku 700 cm, štyri nižšie mali jednotnú výšku 500 cm. (…) Pri pešom pohybe obyvateľov po medziblokovom parteri sa premietali do meniacich sa vzájomných prienikov“.  

Geometrická kompozícia vo veľkorysej mierke pracovala s princípmi op-artových efektov a vtedy aktuálnymi neokonštruktivistickými tendenciami. Zaujímavé pohľady z výšky sa ponúkali aj obyvateľom blízko stojaceho panelového domu a objekt bol príťažlivý aj pre detské hry.  

Odborno-politická komisia Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy počas normalizácie nariadila kompozíciu Štefana Belohradského pre ideologickú „závadnosť“ odstrániť. V rámci masívnej obrazoboreckej akcie v roku 1976 išlo o jedinú zničenú realizáciu v Petržalke. 

VB

Stav výskumu k 12. 12. 2025.

Poloha diela je na mape vyznačená orientačne.