Sgrafito sa nachádza vo vstupnej hale nad schodiskom na stropnom preklade ako vlys. Formálne, technikou aj témou je to typické dielo socialistického realizmu stalinistického typu. Socialistický realizmus sa v jednotlivých fázach prejavoval rôzne, v ranej, budovateľskej fáze sa striktne nadväzovalo na sovietske vzory a umenie sa stalo ilustračným prostriedkom budovania socializmu, jeho funkcia bola otvorene ideologická. Slúžilo na oslavu úspechov nového zriadenia a najčastejšie zobrazovalo proces budovania novej spoločnosti prostredníctvom výstavby, ktorá mala navodiť dojem pokroku a materiálnej hojnosti pre bežný ľud. V prvej polovici 50. rokov však materiálne podmienky bežných ľudí naozaj nezodpovedali iluzórnym scénam vo výtvarnom umení. Menová reforma pripravila ľudí o úspory. Kolektivizácia roľníkov sa diala násilne. Samotné budovanie bolo faktom a v mestách prinášalo nové byty (ale až do 70. rokov ich bol nedostatok) a továrne ako pracovné príležitosti. Vzývanie industrializácie ako skvelého cieľa však popieralo negatívne vplyvy zničenia poľnohospodárstva kolektivizáciou, ktorej následky sú v krajine viditeľné dodnes v podobe ekologických zmien a charakteru krajiny a straty identity a zmyslu slovenskej dediny.

Sgrafito v skratke zobrazuje celý zmysel budovateľského úsilia symbolickým spôsobom, zobrazením ideálneho života, so sentimentálnym až gýčovým vyznením. Veľkorozmerná scéna rozvinutá do vlysu zobrazuje niekoľko menších výjavov, ktoré majú byť prepojené vzájomnými vzťahmi medzi postavami, gestami, natočením figúr a ich pohľadmi. Scéna pôsobí nelogicky a neprirodzene, ale ide o typické spájanie rôznych radostných scén do jedného celku, aké vidíme najmä v monumentálnej maľbe tých čias. Napriek sentimentalite má mať zároveň seriózny pátos, ktorý sa pokladal za samozrejmý. Nechýbajú všetky typické symboly šťastného a hojného života, ktoré sa v tom čase začali používať a v istých obmenách zostali prítomné v monumentálnom umení angažovaných výtvarníkov až do konca éry (kolíska, holubica, klasy, kvety, lipová ratolesť, bábika, deti, ženy, robotníci, sedliaci atď.)

Dielo je z výtvarnej stránky konzervatívne. Postavy sú podané opisne, naopak, práca s rozviatymi drapériami, ako aj gestá odkazujú na inšpiráciu historickými vzormi starého umenia, v kombinácii s jednoduchosťou motívov však pôsobia trochu komicky. Dielo je typickým dokumentom doby, vrstvou pamäte so všetkými rozpormi, ktoré prinášala a ktoré vidíme práve s odstupom času.

Výskum v roku 2023.

SJ