Socha Stretnutie Zlatice Venkovovej (1942 – 1990) stojí na frekventovanom a zaplnenom parkovisku pri budove Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Petržalke. Čisto biela kompozícia vytŕčajúca medzi zaparkovanými autami pôsobí ako zvláštny jav, odohrávajúci sa na rutinnom, bežnom mieste, kde zvyčajne nič neprekvapuje. Stálo by za úvahu aj z hľadiska bezpečnosti nájsť vhodnejšiu lokalitu na umiestnenie sochy, okolitý priestor zakrývaním celkového tvaru negatívne zasahuje do jej výtvarného vyznenia a ruší integritu diela. Archívne dokumenty Fondu výtvarných umení uvádzajú pri objednávke Zlaticu Venkovovú, dokončenie a osadenie sochy pre jej vážne zdravotné problémy realizoval manžel, sochár Emil Venkov (1937 – 2017). Sochárka Zlatica Venkovová v roku 1990 zomrela. Ide o jej posledné dielo do verejného priestoru, objednané fondom pre základnú deväťročnú školu, postupne adaptovanú na súčasné sídlo strednej priemyselnej školy.

Vertikálna kompozícia modernými výrazovými prostriedkami evokuje dve oproti sebe stojace figúry. Sú akoby zahalené, zabalené do „živej“ drapérie, čo je typickým znakom sochárskeho rukopisu oboch autorov. Hmota je svojou nepokojnou modeláciou dramatická a dynamická. Napätie medzi figúrami zvýrazňujú hlboké, vertikálne záhyby. Geometrické zlomy v centre kompozície spôsobujú, že sa postavy oddeľujú a zároveň sa k sebe magneticky priťahujú. Vytvárajú tým aktívne jadro sochy, ktorá symbolicky znázorňuje vzťahy, väzby, energie medzi dvomi bytosťami. Expresívne, geometrické objemy vyrastajú aj po vonkajších stranách figúr, pripomínajú rukávniky alebo naznačujú rast anjelských krídel. Keď vezmeme do úvahy obdobie vzniku sochy a osud sochárky, zobrazený výjav stretnutia sa môže odohrávať v iných sférach a kompozíciu začneme vnímať viac religiózne než svetsky. Drapéria dodáva plastike barokovú majestátnosť a ušľachtilosť, mimoriadne kontrastné veličiny k jednoduchej sídliskovej architektúre, tvoriacej rámec sochy.

Výskum v roku 2023.

VB