Pomník bol postavený pri príležitosti osláv 40. výročia Májového povstania českého ľudu (v češtine Květnové povstání). To vypuklo na konci druhej svetovej vojny, 5. mája1945 v Prahe ako ozbrojený odpor proti nemeckému fašizmu a rozšírilo sa aj do ďalších oblastí Čiech a Moravy. V Prahe tieto udalosti pripomína napríklad pamätná tabuľa na budove Českého rozhlasu na Vinohradoch či pomenovanie Mosta barikádníků, pri ktorom je situovaný Pomník pražských barikádníků od sochára Josefa Malejovského z roku 1984 (MČ Praha 8-Libeň).
Pomník v Petržalke bol odhalený 5. mája 1985 a zároveň okolitý priestor dostal pomenovanie Námestie májového povstania českého ľudu.(Zaujímavosťou je, že niekoľko rokov predtým bol podľa Májového povstania pomenovaný zatrávnený priestor medzi ulicami Trhová a Saratovská pri dnešnom Dome kultúry Dúbravka.) Od roku 2013 priestor v Petržalke nesie nové pomenovanie Námestie Republiky.
Pomník postavili na rozsiahlej zelenej ploche s trávnatým porastom a skupinami vzrastlých stromov. Situovaný je v jej severnej časti blízko Markovej ulice. Orientovaný je na juh, odkiaľ k nemu vedie krátke schodisko. Pomník je osadený v strede vyvýšeného štvorcového plató vyloženého kombináciami betónových a kamenných dlažieb usporiadaných do pravouhlého rastra.
Samotný pomník tvoria tri vysoké kubusové hranoly – pylóny postavené z kociek, ktoré sú doplnené menšími kvádrami vytvorenými rovnako z kociek. Na južnej strane západného pylóna je čierna mramorová tabuľa s nápisom 1945 – 1985. Tabuľa je v súčasnosti posprejovaná a má odbitý pravý horný roh. Ako vidieť na archívnom zábere pomníka, pendantom bola druhá tabuľa, ktorá však už dávnejšie zmizla. V telese pylóna ostali zvyšky kovových skrutiek, ktorými bola pripevnená. Podoba nápisu na druhej tabuli dnes nie je známa.
Výtvarné riešenie pomníka v podobe kompozície z pravidelne naskladaných kociek symbolicky pripomína boj Pražanov, ktorí na svoju obranu v uliciach stavali barikády z dlažobných kociek.
Autorom pomníka je architekt Stanislav Talaš (1932 – 2004), významný slovenský architekt a urbanista. S architektmi Karolom Ružekom a Jozefom Fabiánkom bol spoluautorom sídliska Karlova Ves v Bratislave (Cena Dušana Jurkoviča 1972). S architektom Jozefom Chovancom boli hlavnými projektantmi územného plánu Petržalky.
Pomník bol dlhý čas zanedbaný a neudržiavaný. Záujem odborníkov aj verejnosti sa naň obrátil až nedávno, v súvislosti s projektom Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) na revitalizáciu Námestia Republiky. Hoci sa objavili aj návrhy na odstránenie pomníka, určite vhodnejšou ideou je jeho obnova a reštaurovanie. Pomník je riešený veľmi striedmo a nepateticky, v podstate ako menší architektonický prvok dopĺňajúci námestie s parkovou úpravou, Je pripomienkou komplikovanej histórie 20. storočia a niekdajšieho spoločného štátu Čechov a Slovákov.
ZZ, ZD
Stav výskumu k 30. 12. 2024.
