Matka s dieťaťom od Jozefa Kostku je významnou sochou z obdobia socialistického realizmu vo verejnom priestore Bratislavy. Socha nedávno prežila dramatický príbeh, pretože bola vandalmi či zlodejmi odstránená z pôvodného sokla. Správca budovy ju našiel ležať na zemi a pred podobnými útokmi ju ukryl v priestoroch WC v interiéri budovy. Tam je socha už niekoľko rokov. V roku 2012 bol do súpisu výtvarných diel na území Bratislavy zaradený len sokel práve z dôvodu významu diela, o ktorom sa predpokladalo, že zmizlo, tak ako mnoho iných diel, nenávratne. Autorom sokla je Štefan Belohradský, ktorý ho vytvoril ako zákazku. Má dynamický, mierne kónický tvar.
Samotná socha Matky s dieťaťom má niekoľko verzií. Jedna z nich sa nachádza v zbierke Slovenskej národnej galérie pod názvom Radosť a je variáciou sochy spred polikliniky. Keďže ide o menšiu mierku, pravdepodobne prípravnú štúdiu, je citeľný voľnejší prístup. Vyznačuje sa väčšou dynamikou modelácie povrchu. Samotná téma materstva bola v Kostkovej tvorbe do verejného priestoru opakovane spracovaná. Reliéf dvojice matky s malým dieťaťom sa nachádza aj na obytnom dome na Dohnányho ulici v Bratislave, kde je takisto zdôraznené zobrazenie vzájomného vzťahu, ale výjav je statický, pokojný. Socha pri poliklinike (aj menšia verzia Radosť) sa vyznačuje dynamickým pohybom, ktorý je pomerne netypický. Kompozícia spojenia dvoch figúr razantne zasahuje do priestoru, v konečnej verzii ešte výraznejšie ako v menšej mierke. V menšej verzii sa dynamika odohráva aj na samotnom povrchu spôsobom modelácie drapérie, ktorá je nariasená a tým rozrušuje obrys sochy. Konečná verzia na Záporožskej, bohužiaľ, stratila túto voľnú modeláciu v prospech strnulejšieho, konkrétnejšieho zadefinovania figúry hladkou modeláciou. Odev matky je síce len naznačený, ale jasne čitateľný a podľa dobových požiadaviek odkazuje na matku z ľudu. Dieťa je v oboch prípadoch nahé, aj panujúca ideológia zjavne vedela akceptovať, že takto vyniká krása ľudského tela. Verzia na Záporožskej má aj strnulejší výraz, prípravná štúdia bola výraznejšia aj vo vyjadrení emócií. Strnulosť diktovaná požiadavkami socialistického realizmu je narušená výnimočnou dynamikou pohybu postáv. Krivka prehnutia tela matky sa stretá s výraznou krivkou tela dieťaťa. Napriek diktátu socialistického realizmu, ktorý vyžadoval určité témy a spôsob stvárnenia, dokázal Jozef Kostka dodať tejto scéne nezvyčajné emočné vyznenie. Materstvo bolo obľúbenou témou umenia do verejného priestoru aj v časoch normalizácie a verzií od desiatok rôznych autorov je mnoho, ale žiadne zobrazenie nemá dynamiku Kostkovej sochy.
Výskum v roku 2023.
SJ
