Umenie mesta Bratislavy


Mierová lúka Alexandra Dubčeka

nezistený / 1997

Slavín – pamätník sovietskych vojakov padlých počas 2. sv. vojny na území západného Slovenska – postavili v rokoch 1957 až 1960. Slávnostne ho odhalili pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Červenou armádou bývalého Sovietskeho zväzu. Stavbu realizovali v päťdesiatych rokoch 20. storočia v období nástupu komunistického režimu a tvrdej propagandy. V tom čase vznikli na území Slovenska najväčšie pamätníkove areály venované Červenej armáde (Svidník a Liptovský Mikuláš).

Autorom architektonickej koncepcie bol slovenský sochár a architekt Ján Svetlík, ktorého návrh zvíťazil v treťom kole súťaže na stavbu pamätníka. Už od začiatku sa počítalo s bohatým sochárskym dotvorením, a preto architekt spolupracoval s kolektívom sochárov – Tiborom Bartfayom, Jozefom Kostkom, Rudolfom Pribišom, Jánom Kulichom, Ladislavom Snopekom, Alexandrom Trizuljakom, Jurajom Krénom a Deziderom Castiglionem.   

Architektúru pomníka tvoria tri kompozične navzájom prepojené časti – južný nástupný priestor s mohutným schodiskom, plocha cintorína v strede a samotný pamätník na severe. Čelnú stenu nástupného schodiska zdobí žulový reliéf Prísaha na bojovú zástavu od L. Snopeka. Priestor, ktorým sa prechádza ku hrobom, zdobia dve súsošia od J. Kostku – VďakaOdovzdávanie vencov.

Dominantným prvkom Slavína je pamätník postavený na vyvýšenej plošine. Prístupný je schodiskom na bokoch s dvoma súsošiami – vľavo Nad hrobom spolubojovníka od T. Bartfaya a vpravo Po boji od J. Kulicha. Vstup do obradnej siene zdobia dvojkrídlové dvere s reliéfnou figurálnou výzdobou od R. Pribiša. Z budovy siene vyrastá vysoký, smerom nahor sa zužujúci hranolový obelisk zakončený sochou Víťazstvo od A. Trizuljaka.

Mladším prvkom na ploche pamätníka je Mierová lúka Alexandra Dubčeka v severozápadnej časti areálu.

Projekt Stĺpy mieru (Peace Poles) pochádza z Japonska a vznikol ako reakcia na výbuchy atómových bômb v Hirošime a Nagasaki v roku 1945. Stĺp mieru je pamätník, ktorý zobrazuje správu so želaním, nech na zemi zavládne mier. Prvýkrát ho realizovali v roku 1955 v Japonsku. Stĺpy mieru sú najuznávanejšou pamiatkou venovanou mieru na zemi a šíria posolstvo o význame mierového spolužitia vo svete. Prvý samostatne stojací stĺp na Slovensku postavili v roku 1996 v parku Bardejovských kúpeľov.

Na vybudovaní Mierovej lúky na Slavíne sa podieľali občianske združenie Zdravá spoločnosť, mesto Bratislava, Spoločnosť Alexandra Dubčeka, Nadácia Biela harmónia a Spoločnosť prosba za svetový mier so sídlom v OSN.  

Pamätník tvorí osem kovových stĺpov s nápisom v slovenčine a angličtine: Nech pokoj vždy vládne na zemiNech je mier na Slovensku. Každý zo stĺpov zastupuje jeden z okresov kraja.

Súčasťou Mierovej lúky je kamenná tabuľa na pamiatku Alexandra Dubčeka. 

Alexander Dubček (1921 — 1992) bol československý komunistický politik a vrcholný predstaviteľ Pražskej jari. Od januára 1968 zastával funkciu prvého tajomníka ÚV KSČ, v ktorej začal presadzovať politiku „socializmu s ľudskou tvárou“.

ZZ

 

Stav výskumu k 30. 6. 2023.


Autorstvo

Spoluautorstvo


Roky

  • 1959 – 1961 – realizácia
  • 1997 – realizácia

Druh

Materiál

kov, kameň, parkové úpravy a zeleň

Technika

odlievanie, tesanie, gravírovanie

Rozmer

stĺp v. 207 cm, tabuľa 85 x 87 cm

Značenie

nezistené

Stav

  • zachovalý, udržiavaný

Evidovaná / Existujúci stupeň ochrany

  • Objekt je NKP zapísaná v ÚZPF pod číslom 204/11.
  • Súčasť chráneného územia Pamiatková zóna Centrálna mestská oblasť Bratislava (PZ CMO).
  • Ochranné pásmo NKP č. 204 ÚZPF - cintorín a pamätník Červenej armády na Slavíne v Bratislave.
  • Ústredná evidencia vojnových hrobov MV SR.

Vlastník

  • Hlavné mesto SR Bratislava

Správca

  • Marianum

Adresa

medzi ul. Na Slavíne a Pažického

Bližšie informácie o lokalite

v SZ časti areálu NKP Slavín

GPS

48.1537350, 17.0989620

Číslo parcely

2925/1

Ďalšie diela v okolí

Nad hrobom spolubojovníka

Tibor Bartfay 1957 – 1960

Dvere s reliéfnou výzdobou

Rudolf Pribiš 1957 – 1960

Víťazstvo

Alexander Trizuljak 1957 – 1960

Po boji

Ján Kulich 1958