Slavín – pamätník sovietskych vojakov padlých počas 2. sv. vojny na území západného Slovenska – postavili v rokoch 1957 až 1960. Slávnostne ho odhalili pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Červenou armádou. Stavbu pamätníka realizovali v päťdesiatych rokoch 20. storočia, v období nástupu komunistického režimu a tvrdej propagandy, keď na území Slovenska postavili najväčšie pamätníkove areály venované Červenej (sovietskej) armáde (Svidník a Liptovský Mikuláš).
Autorom architektonickej koncepcie Slavína bol slovenský sochár a architekt Ján Svetlík, ktorého návrh zvíťazil v treťom kole súťaže na stavbu pamätníka. Už od počiatku sa počítalo s bohatým sochárskym dotvorením, a tak architekt spolupracoval s kolektívom sochárov – Tiborom Bartfayom, Jozefom Kostkom, Rudolfom Pribišom, Jánom Kulichom, Ladislavom Snopekom, Alexandrom Trizuljakom, Jurajom Krénom a Deziderom Castiglionem.
Architektúru pomníka tvoria tri kompozične navzájom prepojené časti – južný nástupný priestor s mohutným schodiskom, plocha cintorína v strede a samotný pamätník na severe. Čelnú stenu nástupného schodiska zdobí žulový reliéf Prísaha na bojovú zástavu od L. Snopeka. Priestor, ktorým sa prechádza ku hrobom, zdobia dve súsošia od J. Kostku – Vďaka a Odovzdávanie vencov.
Dominantným prvkom Slavína je pamätník postavený na vyvýšenej plošine. Prístupný je schodiskom s dvoma súsošiami na bokoch – vľavo Nad hrobom spolubojovníka od T. Bartfaya a vpravo Po boji od J. Kulicha. Vstup do obradnej siene zdobia dvojkrídlové dvere s reliéfnou figurálnou výzdobou od R. Pribiša. Z budovy siene vyrastá vysoký, smerom nahor sa zužujúci hranolový obelisk, ktorý završuje socha Víťazstvo od A. Trizuljaka.
Sochárske dotvorenie malo dopĺňať a podporovať hlavné myšlienky pamätníka – oslavu hrdinstva sovietskej armády a vďačnosť slovenského ľudu. Sochy svojimi námetmi zachytávajú akt boja aj vojnových útrap a smerujú k oslave víťazstva.
Do pamätníka sa vstupuje cez vysoké ťažké bronzové dvere, ktorých krídla sú členené plochým rámom na štyri polia a každé z nich zdobí trojfigurálny reliéf R. Pribiša. Väčšina námetov na reliéfoch ukazuje útrapy vojny.
Úplne dole vľavo je reliéf s názvom Bôľ nad kolískou, zobrazujúci výjav lúčiaceho sa muža so svojou rodinou pred odchodom do boja. Muž stojí vpravo a pozerá sa do kolísky. Z ľavej strany sedí plačúca matka, ktorú pridŕža za ňou stojaca staršia žena.
Na pravom reliéfe nazvanom Pred bojom sa vľavo nachádza postava mladej ženy, oblečenej do pomerne vyzývavých šiat, ktorá pozerá na staršieho muža postaveného napravo. Ten pridŕža pred sebou muža sediaceho na stoličke, ktorý sa v expresívnom geste odvracia od ženy. Nad mužom je žrď s visiacim lanom.
Ľavý reliéf v druhom rade zdola má názov Vypočúvanie. Vľavo stojí vojak v uniforme červenoarmejca s čiapkou na hlave a v ruke pri uchu drží telefón. Dvaja vojaci stojaci napravo sa naňho pozerajú, pričom vojak v prvom pláne, obrátený k divákovi chrbtom, drží za lakeť staršieho chlapa s puškou v ruke.
Pravý reliéf v tomto rade s názvom Stretnutie zobrazuje v ľavej časti výjavu zvítanie dvoch vojakov. Ľavý z dvojice, oblečený vo vojenskom plášti a s visiacou pištoľou na opasku, je k divákovi obrátený chrbtom. Objíma vojaka napravo od neho, ktorý sa ho pridŕža dvoma rukami a opiera si hlavu o jeho rameno. Scénu pozoruje muž napravo zobrazený z obráteného profilu, oblečený v kabáte po kolená, so samopalom na ramene.
Od tretieho radu zdola smerom nahor začínajú reliéfy s výjavmi vojnového utrpenia a znázorňujúce krutosť nemeckých vojakov. Dokladá to ľavý reliéf s postavami dvoch obesencov na drevenom tráme s expresívne stvárnenými telami, vľavo muž, vpravo žena. Obeseného muža oplakáva kľačiaca žena napravo od neho a objímajúca jeho kolená.
Pravý reliéf v treťom rade zdola zobrazuje v strede výjavu nemeckého vojaka chrbtom k divákovi. Zatvára drevené dvere, za ktorými naľavo je postava brániacej sa ženy s plameňmi pri nohách. Napravo za nemeckým vojakom stojí muž vo vojenskej uniforme a v čiapke, ktorý sa ľahostajne prizerá výjavu.
Ľavý reliéf v najvrchnejšom rade znázorňuje Oslobodenie z koncentračného tábora. Dvojica mužov nesie vychudnuté mužské telo. Pravý vojak zobrazený en face vo vojenskej uniforme drží v náručí vychudnutú postavu muža. Pomáha mu vojak stojaci vľavo, ktorý pridŕža nohy bývalého väzňa.
Pravý reliéf v štvrtom rade zdola zobrazuje utrpenie matiek a poukazuje na detské obete vojny. V strede scény je z profilu zobrazená, na prevrátenej kolíske sediaca postava matky so sklonenou hlavou zakrytou šatkou. Napravo, chrbtom k divákovi, stojí muž v dlhom plášti, s hlavou sklonenou k matke. Naľavo za kolískou stojí vojak v uniforme s telom zobrazeným en face a s hlavou stvárnenou z profilu s pohľadom upretým do diaľky. Okolo dverí je kamenná šambrána s nápisom: Ty – ktorý vchádzaš sem – odožeň bôľ a súcit – nech krôpky tvojich sĺz nezvonia o mohyly za hrdosť človeka, za život ľudstva súci – za tvoju jasnú tvár my smrť sme podstúpili. Nápis je v strede v preklade dverí prerušený päťcípou hviezdou.
ZZ
Stav výskumu k 30. 6. 2023.
