Umenie mesta Bratislavy


Po boji

Ján Kulich / 1958

Slavín – pamätník sovietskych vojakov padlých počas 2. sv. vojny na území západného Slovenska – postavili v rokoch 1957 až 1960. Slávnostne ho odhalili pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta armádou bývalého Sovietskeho zväzu. Stavbu pamätníka realizovali v päťdesiatych rokoch 20. storočia v období nástupu komunistického režimu a tvrdej propagandy. V tom čase vznikli na území Slovenska najväčšie pamätníkove areály venované Červenej armáde (Svidník a Liptovský Mikuláš).

Autor architektonickej koncepcie slovenský sochár a architekt Ján Svetlík zvíťazil so svojím návrhom v treťom kole súťaže na stavbu pamätníka. Už od počiatku sa počítalo s bohatým sochárskym dotvorením, a tak architekt spolupracoval s kolektívom sochárov: Tiborom Bártfayom, Jozefom Kostkom, Rudolfom Pribišom, Jánom Kulichom, Ladislavom Snopekom, Alexandrom Trizuljakom, Jurajom Krénom a Deziderom Castiglionem.

Architektúru pomníka tvoria tri kompozične navzájom prepojené časti – južný nástupný priestor s mohutným schodiskom, plocha cintorína v strede a samotný pamätník na severe. Čelnú stenu nástupného schodiska zdobí žulový reliéf Prísaha na bojovú zástavu od L. Snopeka. Priestor, ktorým sa prechádza ku hrobom, zdobia dve súsošia od J. Kostku – VďakaOdovzdávanie vencov.

Dominantným prvkom Slavína je pamätník postavený na vyvýšenej plošine. Prístupný je schodiskom s dvoma súsošiami na bokoch – vľavo Nad hrobom spolubojovníka od T. Bártfaya a vpravo Po boji od J. Kulicha. Vstup do obradnej siene zdobia dvojkrídlové dvere s reliéfnou figurálnou výzdobou od R. Pribiša. Z budovy siene vyrastá vysoký, smerom nahor sa zužujúci hranolový obelisk zavŕšený sochou Víťazstvo od A. Trizuljaka.

Sochárske dotvorenie malo dopĺňať a podporovať hlavné myšlienky pamätníka – oslavu hrdinstva sovietskej armády a vďačnosť československého ľudu. Sochy svojimi námetmi zachytávajú akt boja aj vojnových útrap a smerujú k oslave víťazstva.

Súsošie Po boji kompozične korešponduje so súsoším Nad hrobom spolubojovníka. Pri oboch je postava malého chlapca osadená na vonkajšiu stranu a výšková gradácia postáv súsoší umocňuje pohľad smerom na pylón pamätníka. Jeho autorom je J. Kulich.

Trojfigurálne súsošie tvoria stojace postavy dvoch vojakov a jedného chlapca. 

Krajná ľavá postava, vojak oblečený do uniformy s čiapkou na hlave a s vojenským plášťom padajúcim dozadu, pozerá do diaľky. V strede stojí ranený vojak v roztrhanej košeli a, v bolesti zaklonenou hlavou, ktorý sa jedným ramenom opiera o vojaka stojaceho vľavo a o chlapca vpravo. Ten, v civilnom obleku s baretkou na hlave, sa s účasťou pozerá na raneného vojaka. 

ZZ

Stav výskumu k 30. 6. 2023.


Autorstvo

Spoluautorstvo


Roky

  • 1957 – 1960 – realizácia
  • 1958 – realizácia
  • 2020 – 2022 – pamiatková obnova areálu NKP

Druh

Materiál

bronz, mramor, kameň

Technika

odlievanie, patinovanie, tesanie, leštenie

Rozmer

socha v. približne 320 cm, podstavec 168 x 215 x 180 cm

Značenie

na východnej, pravej strane podstavca: KULICH, 1958, na zadnej sev. strane nápis: LIL ZUKOV PRAHA

Stav

  • zachovalý, udržiavaný
V r. 2020 - 2022 sa realizovala pamiatková obnova areálu NKP Slavín.

Evidovaná / Existujúci stupeň ochrany

  • Národná kultúrna pamiatka zapísaná do ÚZPF pod číslom 204/2.
  • Ochranné pásmo NKP č. 204 ÚZPF - cintorín a pamätník Červenej armády na Slavíne v Bratislave.
  • Súčasť chráneného územia Pamiatková zóna Centrálna mestská oblasť Bratislava (PZ CMO).
  • Ústredná evidencia vojnových hrobov MV SR.

Vlastník

  • Hlavné mesto SR Bratislava

Správca

  • Marianum

Adresa

ul. Na Slavíne

Bližšie informácie o lokalite

prístupové schodisko, na pravej strane

GPS

48.1537450, 17.0998250

Číslo parcely

2925/1

Ďalšie diela v okolí

Víťazstvo

Alexander Trizuljak 1957 – 1960

Dvere s reliéfnou výzdobou

Rudolf Pribiš 1957 – 1960

Nad hrobom spolubojovníka

Tibor Bártfay 1957 – 1960

Mierová lúka Alexandra Dubčeka

nezistený 1997