Ubytovacie zariadenie na Bôriku slúžilo počas socializmu ako prominentný hotel pre stranícky aparát, vysokých funkcionárov komunistickej strany a zahraničné delegácie. Dnes je tzv. vládnym hotelom a okrem verejnosti je určený predovšetkým vládnym predstaviteľom a ich zahraničným návštevám. Projekt v roku 1967 pôvodne navrhla trojica architektov Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Stanislav Talaš. Stavbu napokon v modifikovanej verzii realizovali Štefan Svetko a Štefan Ďurkovič v rokoch 1969 až 1973.

Budovu hotela a priľahlého areálu posadili autori na vrchol kopcovitého terénu obkoleseného borovicovým lesíkom, pričom na južnej strane areál ústi do malého údolia ako oddychovej či rekreačnej zóny. Architektúra a jej umiestnenie poskytuje tak nádherné výhľady na Bratislavu. Z bezpečnostných dôvodov hotel chránil a dodnes chráni vysoký múr. Za ním sa zo strany parkoviska rozkladá kompozícia keramických objektov Jozefa Sušienku. Objekty sú voľne uložené na kamienkovom podklade záhrady (súčasná úprava kamienkovej záhrady nie je pôvodná) na strane bližšie k budove a postupne sa šíria až do zadnej časti. Na druhej polovici záhradnej plochy je vysadená tráva a pri vysokom múre okrasné kríky. Keramické objekty majú rôzne, ale zväčša prírodné glazúry, jemne štruktúrované alebo hladké. Variabilné tvary sa neopakujú, každý kus je originálom. Objekty inšpirované prírodnými riečnymi oblými kameňmi, hubami či prášnicami majú plné formy alebo sú dekorované kruhovými perforáciami. Sušienka vychádzal nielen zo sveta organického, resp. anorganického, ale aj z japonskej tradície suchých záhrad so zámerom vytvoriť priestor na meditáciu, zastavenie a hĺbavé myslenie. Okrem tejto kumulovanej zóny sú keramické objekty ako huby roztrúsené i na ďalších miestach exteriéru, na terasách či v interiéri hotela.

Záhrada nie je prístupná verejnosti, vstúpiť do nej možno iba zo vstupnej hotelovej haly ako hotelový hosť.

VB

Stav výskumu k 31. 12. 2023.