Pri križovatke dnešných ulíc Mudroňova, Slávičie údolie, Na Hrebienku a Myjavská (kedysi rozhranie honov Dolný Motzengrund a Heiligenbrunn, kde stála aj mýtnica a vonkajšie opevnenie mesta) sa už v 17. storočí nachádzal kríž nazývaný podľa svojej farby Červený, ktorý dal názov celej tamojšej lokalite a neskôr i zastávkam trolejbusu. Starý drevený kríž s kovovým korpusom Ukrižovaného museli v rokoch 1938 až 1939 z dopravných dôvodov presunúť na iné, ale blízke miesto, pričom sa vtedy uskutočnilo aj slávnostné požehnanie diela. Z ideologických dôvodov a podľa rozhodnutia príslušného obvodného národného výboru kríž začiatkom roka 1960 odstránili (spolu s Bielym krížom vtedy akcentujúcim dnešné Námestie Biely kríž v mestskej časti Nové Mesto).

Na konci 20. storočia však spoločnosť pristúpila k zhotoveniu a umiestneniu nového Červeného kríža nadväzujúceho na starú tradíciu. Dielo pozostáva z kamenného pylónu zužujúceho sa smerom nadol, ktorý „vyrastá“ z betónového základu a do prednej plochy má vyfrézovaný tvar kríža so zaveseným bronzovým štylizovaným polonahým telom Ježiša Krista. Ukrižovaný Spasiteľ má na hlave tŕňovú korunu a jeho rozpažené ruky prečnievajú cez bočné hrany kamenného pylónu. Nechýba ani bronzová nápisová páska doplnená plastickou tradičnou latinskou iniciálovou skratkou INRI („Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum“ – „Ježiš Nazaretský, kráľ Židov“). Nad týmto výjavom sú situované tri zvislé kovové prúty podopierajúce zaoblenú striešku vyrobenú z rovnakého materiálu.

Kríž výrazne akcentuje zatrávnenú miernu vyvýšeninu s ihličnatými stromami a kríčkami. Zo zadnej strany (smerom od základnej školy) ju ohradzuje pôdorysne zaoblený múrik s drôteným plotom, spredu zaoblená, podobne zakrivená kovová ohrádka doplnená bránkou a živým plôtikom. Pred stredom ohrádky sa nachádza kamenný stupeň určený na ukladanie kahancov, v strede akcentovaný hranatou vázou tiež zhotovenou z kameňa.

Samotný kríž i spomenutý doplnok zjednocuje použitý leštený zrnitý kameň (žula) s prevažujúcou červenohnedou farbou.

Návrh obnovy kríža vypracoval akad. sochár L. Korkoš, niekdajší obyvateľ tejto lokality, avšak po jeho náhlom úmrtí († 1992) dielo dokončil a osadil autorov švagor akad. sochár A. Rudavský. Do základov kríža, slávnostne odhaleného a požehnaného 11. septembra 1994, umiestnili oceľový tubus s dobovou tlačou, platidlami, fotografiami a zachovaným torzom staršieho dreveného kríža. Až neskôr tam ľudia vysadili zeleň, pribudol kamenný stupeň s vázou, došlo k úprave chodníka a osadeniu kovanej ohrádky, ktorú v roku 2001 zhotovil akademický sochár J. Korkoš, brat L. Korkoša.

PB

Stav výskumu ku dňu 22. 12. 2023.