Pri križovatke dnešných ulíc Mudroňova, Slávičie údolie, Na Hrebienku a Myjavská (kedysi rozhranie honov Dolný Motzengrund a Heiligenbrunn, kde stála aj mýtnica a vonkajšie opevnenie mesta) sa už v 17. storočí nachádzal kríž nazývaný podľa svojej farby Červený, ktorý dal názov celej tamojšej lokalite a neskôr i zastávkam trolejbusu. Starý drevený kríž s kovovým korpusom Ukrižovaného museli v rokoch 1938 až 1939 z dopravných dôvodov presunúť na iné, ale blízke miesto, pričom sa vtedy uskutočnilo aj slávnostné požehnanie diela. Z ideologických dôvodov a podľa rozhodnutia príslušného obvodného národného výboru kríž začiatkom roka 1960 odstránili (spolu s Bielym krížom vtedy akcentujúcim dnešné Námestie Biely kríž v mestskej časti Nové Mesto).
Na konci 20. storočia však spoločnosť pristúpila k zhotoveniu a umiestneniu nového Červeného kríža nadväzujúceho na starú tradíciu. Dielo pozostáva z kamenného pylónu zužujúceho sa smerom nadol, ktorý „vyrastá“ z betónového základu a do prednej plochy má vyfrézovaný tvar kríža so zaveseným bronzovým štylizovaným polonahým telom Ježiša Krista. Ukrižovaný Spasiteľ má na hlave tŕňovú korunu a jeho rozpažené ruky prečnievajú cez bočné hrany kamenného pylónu. Nechýba ani bronzová nápisová páska doplnená plastickou tradičnou latinskou iniciálovou skratkou INRI („Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum“ – „Ježiš Nazaretský, kráľ Židov“). Nad týmto výjavom sú situované tri zvislé kovové prúty podopierajúce zaoblenú striešku vyrobenú z rovnakého materiálu.
Kríž výrazne akcentuje zatrávnenú miernu vyvýšeninu s ihličnatými stromami a kríčkami. Zo zadnej strany (smerom od základnej školy) ju ohradzuje pôdorysne zaoblený múrik s drôteným plotom, spredu zaoblená, podobne zakrivená kovová ohrádka doplnená bránkou a živým plôtikom. Pred stredom ohrádky sa nachádza kamenný stupeň určený na ukladanie kahancov, v strede akcentovaný hranatou vázou tiež zhotovenou z kameňa.
Samotný kríž i spomenutý doplnok zjednocuje použitý leštený zrnitý kameň (tzv. kapustinská žula) s prevažujúcou červenohnedou farbou.
Návrh obnovy kríža vypracoval akad. sochár L. Korkoš, niekdajší obyvateľ tejto lokality, avšak po jeho náhlom úmrtí († 1992) odliatok Ježišovho tela dokončili V. Šuchal, autorov švagor akad. sochár A. Rudavský a autorova dcéra akad. sochárka Jana Černá-Korkošová. Príslušný architektonický návrh a projekt vypracovali architektka J. Takátsová a inžinier V. Kohút. Do základov kríža, slávnostne odhaleného a požehnaného 11. septembra 1994, umiestnili oceľový tubus s dobovou tlačou, platidlami, fotografiami a zachovaným torzom staršieho dreveného kríža. Až neskôr tam ľudia vysadili zeleň, pribudol kamenný stupeň s vázou, došlo k úprave chodníka a osadeniu kovanej ohrádky, ktorú v roku 2001 zhotovil J. Korkoš, brat L. Korkoša.
PB
Stav výskumu ku dňu 22. 12. 2023.
