Vysokoškolský internát Mladá garda bol vybudovaný v rokoch 1951 až 1954 podľa projektu významného (česko)slovenského architekta prof. Emila Belluša. Internát mal slúžiť študentom vtedajšej Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, teraz STU). Jeho športoviská a kultúrno-spoločenské priestory mohla využívať aj širšia verejnosť.
Projekt bol do istej miery poplatný vtedy vrcholiacemu štýlu socialistického realizmu. Týkalo sa to skôr formálnych exteriérových prvkov a výtvarného dotvorenia budov. Dispozične je areál s prepojenými pavilónovými budovami vyriešený racionálne a funkčne, v duchu architektovho celoživotného tvorivého prístupu. S formálnym dobovým zadaním si prof. Belluš poradil šalamúnsky. Namiesto prvoplánového „sorelového“ tvaroslovia pracoval s interpretáciou spišskej renesancie, ktorá je významným obdobím v dejinách našej architektúry a výtvarného umenia. Dominantou internátu sa tak stala hodinová veža nad hlavnou budovou, s typickým motívom renesančnej atiky odkazujúcim na spišské zvonice. Na renesanciu odkazuje aj technika sgrafita, uplatnená pri výtvarnom dotvorení fasád. Tematicky sú však sgrafitá v duchu doby zamerané na budovateľské a angažované figurálne kompozície, prípadne na štylizované zobrazenie rastlinných a kvázifolklórnych ornamentov. Na dobových sgrafitách pracovali viaceré mladé umelkyne a umelci. Pre niektorých to znamenalo prvú verejnú realizáciu po ukončení štúdia a zároveň jedinú v duchu sorely.
Pred vstupom do areálu Mladej gardy je umiestnená socha zo žltkastého hořického pieskovca, ktorá symbolicky víta prichádzajúcich. Zobrazuje mladú ženu – študentku s knihou a kvetom – a symbolizuje účel areálu ako vysokoškolského internátu. Figúra v nakročenom postoji má zjednodušene znázornený odev s mierne nariasenou dlhšou sukňou a blúzkou či košeľou s gombíkmi a náprsnými vreckami, ktorá svojím strihom a detailmi pripomína dobovú uniformu, akú nosili členky a členovia socialistického zväzu mládeže (ČSM, neskôr SZM). Preto niektoré zdroje uvádzajú sochu pod názvom Zväzáčka.
Socha v mierne nadživotnej veľkosti je osadená na valcovitom podstavci zloženom z troch častí. Bola dominantou v prepolí internátu viditeľnou aj z Račianskej ulice. V súčasnosti je od ulice a chodníka prekrytá stromami. Pred sochou parkujú autá a čiastočne je obklopená hustými kríkmi. Preto je de facto prístupná len zo zadnej strany, kde je upravené plató s lavičkami, stojanmi na bicykle a menšou zeleňou. Pôvodná architektonická koncepcia Emila Belluša v podobe tzv. čestného dvora (court d´honneur) so symetrickým terasovitým usporiadaním a vítajúcou sochou ostala nepochopená a prekrytá slabo udržiavanou zeleňou a banálnym parkovaním.
V kontexte tvorby Pavla Tótha patrí socha do jeho raného obdobia, ešte s určitými popisnými a ideologizujúcimi prvkami. Na zobrazení tváre je však už vidieť jemnú štylizáciu, ktorá predznamenáva autorove neskoršie práce s jeho typickým rukopisom. Zobrazenie abstrahovaných ženských figúr a žien s dieťaťom bolo Tóthovou celoživotnou témou.
ZD
Stav výskumu k 15. 09. 2025.
