Na Teplickej ulici koncom 50. rokov postavili obytný súbor so základnou školou a ďalšou vybavenosťou. Lokalita je súčasťou veľkého projektu budovania sídliska pozdĺž Račianskej ulice, bývalej „Februárky“. Škola (dnes Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium) je situovaná v tichom vnútrobloku. V parčíku pred ňou je osadené súsošie s názvom Priateľky, podľa niektorých zdrojov Školáčky.

V období socializmu boli v oficiálnom umení obľúbené až sprofanované témy detstva, mladosti, vzdelávania. Považovali sa za politicky vhodné, kvázi nekonfliktné a spôsob ich uchopenia bol pomerne jednotvárny. Nielen v Bratislave, ale na celom území bývalého Československa sa v blízkosti škôl dodnes nachádzajú nespočetné sochy dievčat s knihou, stojacich, opierajúcich sa či sediacich. 

Aj sochár J. Kulich viackrát pracoval na obligátnej „školskej“ téme. Súsošie na Teplickej sa však trochu odlišuje od obvyklej typológie. Vznikalo v uvoľnenejšej atmosfére 60. rokov a sochár si tu dovolil aj menej tradičné poňatie a určitý experiment a vtip. Súsošie tvorí trojica dievčat s predĺženými štíhlymi siluetami a štylizovaným náznakom dobového moderného odevu, účesov a pokrývok hlavy. Dievča sediace v strede drží knihu, ďalšie dve postavy sa k nej mierne nakláňajú akoby v rozhovore. Jedno z dievčat sedí obrátene, čo dodáva kompozícii dynamický kontrapunkt. Hoci na prvý pohľad to vyzerá, že dievčatá sedia na lavici, v skutočnosti ide o akúsi levitujúcu dosku bez podpery. Tú nahrádzajú nohy dievčat ukotvené v betónovom plató. Súsošie tým získava ľahkosť a dynamiku, zdôraznenú prevesenými drapériami a záhybmi odevu. Celé dielo teda spočíva iba na špičkách nôh, čo by reálne nebolo možné. J. Kulich v tomto období zrejme experimentoval s podobnými ilúziami na oklamanie oka, čo dokladá aj menšia socha dievčaťa (vystavená v galerijnom interiéri), takisto sediaceho na zdanlivo neukotvenej doske. 

Tým, že súsošie Priateľky stojí len na troch subtílnych nohách, bolo ho vzhľadom k jeho rozmerom a hmotnosti nutné veľmi precízne vyvážiť a bezpečne upevniť do betónového plató, ktoré je zapustené v trávniku. Aj vďaka tomu je súsošie aj po takmer 60 rokoch stabilné a nepoškodené. Pre tých, čo poznajú len Kulichovu početnú formalisticky monumentálnu až megalomanskú tvorbu z neskoršieho obdobia, môžu byť Priateľky nečakaným prekvapením ukrytým v zeleni sídliska už pomaly 60 rokov.  

ZD 

Stav výskumu k 15. 09. 2025.