Stojaci Ženský akt v areáli dnešnej Novej Cvernovky, pôvodne strednej odbornej školy chemickej, vytvoril Ján Nagy (1935 – 2021) počas štúdia v ateliéri reliéfneho sochárstva Rudolfa Pribiša na Vysokej škole výtvarných umení. Informáciu a identifikáciu autorstva poskytol akademický sochár Marián Polonský. Ján Nagy študoval sochárstvo v rokoch 1955 – 1961 (prípravný ročník u Fraňa Štefunka), socha pochádza zo záverečnej časti jeho štúdia. Základ tvarovej kompozície vychádza z bloku kameňa, rešpektuje jeho blokovitosť a statickosť. Jej spracovanie má klasické vyznenie, podmienené lyrizujúcim akcentom. Pohyb ženského tela naznačuje mierny sklon hlavy do bočnej strany a dopredu vyklonená časť nohy, žena sa rukami za chrbtom opiera o skalu, ktorá dômyselne dopĺňa celok kompozície a spôsobuje celkové vypnutie tvaru. Ženský akt je tradičným sochárskym námetom, naprieč celým 20. storočím sa objavuje v realistickom, neoklasicistickom a modernom výraze. Nagyov obraz nahého, mladého ženského tela je mixom viacerých prístupov, pričom prevláda moderný názor, i keď sa opiera skôr o výdobytky ranej moderny prvej polovice 20. storočia. Objemy sú plné, hladké a „maillolovsky“ napäté. Zámerom aktu ako zobrazenia je oslava krásy ženského tela a dokonalosti. Nagyov akt zachytáva aj náročne zobraziteľný, psychologický moment cudnosti – žena skláňa hlavu, odvracia pohľad a ukrýva si ruky. V Nagyovom zobrazení „čítame“ vlastnú bezmocnosť ženy z momentu odhalenia nahoty, paradoxne zároveň odovzdanosť telesnej kráse a iným pohľadom.

Poznámka: Objekt dnešnej Novej Cvernovky bol postavený v roku 1947 podľa projektu významného československého architekta Vladimíra Karfíka (1901 – 1966). Pôvodne sa jednalo o administratívnu budovu firmy Dynamit – Nobel. V 50. rokoch bola budova upravená pre potreby Strednej priemyselnej školy chemickej (SPŠCH) a v súvislosti s tým pribudla do areálu aj socha.  

Výskum v roku 2023.

VB, ZD