V rozsiahlom areáli Novej Cvernovky, kde pôvodne sídlila stredná odborná škola chemická, sa nachádzajú tri školské práce vtedy nádejných sochárov, neskôr absolventov štúdia sochárstva na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Na základe datovania k dotvoreniu exteriéru zrejme došlo na začiatku 60. rokov 20. storočia. K nim patrí kamenná socha Kanec Ladislava Beráka (1938 – 2018), vytvorená realisticky, do najmenších detailov zobrazuje ležiaceho a oddychujúceho kanca vo voľnej prírode.

Berák mal blízky vzťah k zvieratám a z jeho kompozície cítiť, že bol veľkým obdivovateľom zvieracieho sveta, jeho divokosti, nespútanosti a sily. Ladislav Berák študoval v ateliéri figurálneho sochárstva Jozefa Kostku v rokoch 1957 – 1963 a už počas štúdia prejavil vrúcny vzťah k prírode. Zhmotnil ho viacerými zvieracími sochami (Sediaca medvedica, Antilopy, Tatranská medvedica a ďalšie) a k tejto téme sa vrátil aj v neskoršom období. Štúdium ukončil zváranou kompozíciou Zubor (1963), vytvorenou v modernej tvarovej štylizácii, ktorá sa dodnes „prechádza“ v kúpeľnom parku v Piešťanoch (legendárny zubor Putifár pre Topoľčianky, praotec slovenských zubrov).

Berák od detstva trávil voľný čas v lese, pri vode, neskôr bol náruživým poľovníkom a jeho hobby spôsobilo, že ako sochár sa stal znalcom zvieracieho života v plastickom obraze. Verné, realistické zobrazenie totižto vychádza predovšetkým z dobrých pozorovacích schopností a zo štúdia reálneho pohybu zvierat a správania sa v prirodzenom prostredí. Ladislav Berák v normalizácii patril k politicky prominentným reprezentantom socialistického umenia, vytvoril viaceré ideologicky exponované realizácie.

Informáciu a identifikáciu autorstva sochy poskytol akademický sochár Marián Polonský.

Výskum v roku 2023.

VB