Fontána tvorí súčasť pamiatkovo chráneného celku Krematória a Urnového hája, ktorý patrí k špičkovým príkladom našej povojnovej architektonickej moderny.

Autorom unikátneho komplexu je architekt Ferdinand Milučký. Súčasťou jeho projektu od začiatku bolo premyslené uvažovanie o spojení stavby s prírodným prostredím aj o začlenení kvalitných výtvarných diel či menších architektonicko-dizajnových prvkov.

Architekt prizval na spoluprácu niekoľkých umelcov, v prípade fontány sochára a sklárskeho výtvarníka J. Vachálka.  Dielo umiestnili na pokojnejšej zadnej terase Krematória, ktorá je prístupná aj z presklenej zhromažďovacej siene pre pozostalých.

Fontánu z bieleho kamenného bloku so štvorcovým pôdorysom osadili na nízkej kovovej konštrukcii. Na vrchnej časti bloku sa nachádza plastický reliéf vyformovaný s vyvýšeninami a priehlbinami pripomínajúcimi zvlnenú krajinu s meandrujúcou riekou.

Areál Krematória s Urnovým hájom v roku 2003 vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku, v rámci čoho vyšpecifikovali deväť chránených pamiatkových objektov. Fontána na terase je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) pod číslom 11436/8. 

Stav výskumu ku dňu 15. 11. 2022.

ZD