Historickú budovu Slovenského národného divadla (SND) od architektov Ferdinanda Fellnera a Hermanna Helmera otvorili v roku 1886. Najprv slúžila ako mestské divadlo. V roku 1920 sa stala sídlom SND. V priebehu 20. storočia budovu viackrát upravovali a prispôsobovali meniacim sa nárokom. To ale nestačilo, a preto sa po dlhších projektových prípravách nakoniec v rokoch 1969 až 1972 zrealizovala rekonštrukcia historickej budovy a k nej priliehajúca moderná prístavba podľa návrhu architekta R. Hirtha (Stavoprojekt Bratislava).

Architekt vybral ako obkladový materiál prístavby biely spišský travertín. Už vo fáze návrhu spolupracoval so sochárom A. Goliašom, ktorý do hladkých travertínových plôch bočných fasád zo strany ulíc Jesenského a Gorkého navrhol veľkorozmerné reliéfy v podobe úzkych zvislých pásov prechádzajúcich cez celú výšku fasády. Reliéfy sa skladajú z pravouhlých geometrických tvarov zvislo zoradených v štyroch paralelných pásoch. Vytvárajú pôsobivý dynamický efekt na hladkých travertínových fasádach.

V rovnakom duchu architekt so sochárom navrhli aj samostatne stojaci múrik, ktorý oddeľuje služobný vstupný priestor do prístavby SND od Komenského námestia.     

Na Gorkého ulici a v jej blízkom susedstve sa nachádza viacero významných budov z prvej polovice 20. storočia, ktoré majú typický obklad z bieleho travertínu. Rajmund Hirth na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov nadviazal na tvorbu svojich starších kolegov a predchodcov, ako boli architekti Fridrich Weinwurm, Emil Belluš či Alexander Skutecký. Bielou travertínovou fasádou dotvorenou reliéfmi od A. Goliaša tak neskoromoderná prístavba SND nadväzuje na odkaz našej medzivojnovej moderny.          

ZD

Stav výskumu k 30. 4. 2024.