Umenie mesta Bratislavy


Pomník Sviečkovej manifestácie

Sviečková manifestácia, niekedy uvádzaná ako sviečková demonštrácia či Bratislavský Veľký piatok, bola pokojná manifestácia tisícov občanov, zväčša s horiacimi sviečkami v rukách, dožadujúcich sa náboženských i občianskych práv a slobôd v socialistickom Československu. Uskutočnila sa 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Tvrdým zásahom vtedajšej Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti proti zhromaždeniu boli porušené rôzne občianske práva a slobody zúčastnených ľudí, nevynímajúc ani medzinárodne uznané princípy. Táto aktivita organizovaná tzv. tajnou či podzemnou cirkvou sa dnes považuje za jedno z najdôležitejších vystúpení občanov proti komunistickému režimu v Československu a začiatok definitívneho pádu tohto zriadenia na Slovensku. Práve 25. marec sa u nás stal pamätným Dňom zápasu za ľudské práva.

Pred Kostolom nanebovzatia Panny Márie (ľudovo nazývaným Notre Dame) stál pomníček tejto demonštrácie (odhalený 25. marca 2000), ktorý "však svojím poňatím celkom nevyhovoval rozmeru a cieľu udalosti_“_, preto sa Občianske združenie Hlbiny rozhodlo postaviť na tom istom mieste pri príležitosti 20. výročia sviečkovej manifestácie nový pomník.

Na pozemku, kam sa 25. marca 1988 utiahli veriaci a ktorý patrí Kanoniskám sv. Augustína rehole Notre Dame, sa dnes nachádza plocha s pôdorysom trojuholníka pokrytá makadamom. Plató umiestnené na nej je obložené kameňom, pričom má pôdorysný tvar rovnostranného trojuholníka, symbolu Boha, orientovaného jedným zo svojich vrcholov na priečelie kostola. Približne v strede tohto útvaru sa vyníma kamenné teleso formy zrezanej gule z drsného bledého kameňa, ktorého rovná plocha orientovaná na nebo je pokrytá tmavým lesklým kameňom. Na tejto ploche sa nachádza päť kruhových otvorov rôznych priemerov prekrytých sklom a vybavených osvetľovacími telesami. Pod jej okrajom akcentuje guľovú plochu ryha paralelná s rovinou rezu gule. Lúče, čo v noci vyžarujú z pomníka, pripomínajú sviečky, ktoré držali v rukách demonštrujúci roku 1988. Zadnú stranu guľového útvaru (smerom ku kostolu) akcentuje valcová diera – pravdepodobne technický prvok.

Paralelne s priečelím kostola sa na vodorovnej ploche plató nachádza veľký vrytý majuskulný dedikačný nápis, ktorého znaky majú bielu farbu:

NA POČESŤ SVIEČKOVEJ MANIFESTÁCIE 25. MARCA 1988. 

Výtvarník Patrik Kovačovský, autor diela, zvýraznil okolie nápisu kamenným obložením tmavšej farby. Rovnaký kameň vidíme aj v cípe orientovanom na kostol, kde je vyryté a bielou farbou zvýraznené logo neidentifikovanej inštitúcie, ako aj logo nemeckej organizácie s textom:

ADALBERT-STIFTUNG

KREFELD

Nefigurálny pomník v abstraktno-symbolickom výraze, ktorý vzišiel zo súťaže piatich návrhov, má s okolitými dláždenými povrchmi spojenie prostredníctvom kamenného chodníka orientovaného kolmo na priečelie kostola.

Slávnostné odhalenie tohto diela sa uskutočnilo 25. marca 2008.

PB

Stav výskumu ku dňu 16. 6. 2023.


Autorstvo


Roky

  • 2008 – realizácia
  • 2023 – úprava

Druh

Materiál

kameň, sklo, kov

Technika

rezanie, tesanie, leštenie

Rozmer

plató – hrany rovnostranného trojuholníka d. 704, 704 a 702 cm; zrezaná guľa – Ø približne 130 cm, v. 96 cm

Značenie

nie je

Stav

  • zachovalý, udržiavaný
V roku 2023 sa uskutočnila komplexná obnova zahŕňajúca reštaurovanie pomníka a opravu funkcie svetelných efektov.

Evidovaná / Existujúci stupeň ochrany

  • Pamätihodnosť mesta Bratislavy (č. BA-VIII.-B.11) na území Pamiatkovej zóny Bratislava – centrálna mestská oblasť.

Vlastník

  • Hlavné mesto SR Bratislava

Správca

  • Generálny investor Bratislavy (GIB)

Adresa

Námestie Eugena Suchoňa

Bližšie informácie o lokalite

pred Kostolom nanebovzatia Panny Márie (ľudovo nazývaný Notre Dame)

GPS

48.1418150, 17.1100530

Číslo parcely

139/1

Ďalšie diela v okolí

Víťazstvo – pomník oslobodenia Bratislavy Červenou armádou

Jozef Kostka 1946 – 1950

Fontána Carlton

Jozef Danák 2007 – 2008

Picia fontánka

Alexander Bilkovič 1988

Fontána pred pomníkom P. O. Hviezdoslava

Otto Grossmann, Juraj Šimek 2002