Počas 2. svetovej vojny došlo k oslobodeniu Bratislavy Červenou armádou od nacistických vojsk až 4. apríla 1945. V porovnaní s inými slovenskými mestami to bolo pomerne neskoro; predmetnú situáciu však zapríčinila najmä excentrická poloha Bratislavy.
Pri príležitosti piateho výročia tejto udalosti, 4. apríla 1950, na ploche medzi Redutou, Kostolom nanebovzatia Panny Márie (ľudovo nazývaným Notre Dame) a hotelom Carlton – dnes Námestie Eugena Suchoňa – slávnostne odhalili pomník na počesť „Sovietskej armády“, osloboditeľky Bratislavy. Jeho autormi sú profesor akademický sochár Jozef Kostka a architekt Milan Škorupa. V centre trávnatej plochy sa nachádza vyvýšené plató obdĺžnikového pôdorysu (jeho pozdĺžna os prebieha v smere severozápad – juhovýchod), z ktorého stredu kolmo nahor vystupuje pomerne mohutný pylón zavŕšený alegorickou plastikou polonahej ženy. Beží po teréne v napriamenom šikmom postoji, pričom rozpaženými rukami ukazuje gesto víťazstva, v pravici zviera kyticu kvetov a pohľad upiera do neznáma. Plató a pylón sú obložené červenou švédskou žulou, plastiku odliali z bronzu v realistickom poňatí. Podľa spomienok pamätníkov modelkou pre sochu bolo mladé dievča z bratislavského Podhradia.
Na juhozápadnej ploche pylónu – v osi prístupového chodníka – sa nachádza dedikačný nápis tvorený bronzovými majuskulnými znakmi:
SOVIETSKEJ ARMÁDE OSLOBODITEĽKE
VĎAČNÁ BRATISLAVA.
Podobne ako pri iných memoriálnych dielach z povojnového obdobia je aj v tomto prípade namiesto historicky presnejšieho pomenovania Červená armáda uvedená „Sovietska armáda", ktorá však oficiálne vznikla až v roku 1946.
Z formálneho hľadiska pomník vykazuje zreteľné nadviazanie „na príklad francúzskeho sochárstva“.
PB
Stav výskumu ku dňu 16. 6. 2023.
