Výtvarné doriešenie pošty na bratislavskej hlavnej stanici v spolupráci s architektom Ladislavom Prümmerom realizoval Juraj Rusňák zostavou štyroch abstraktných reliéfov z umelého kameňa (1969 – 1971). Umiestnené sú v dômyselnom nepravidelnom rytme na betónovom múre a lemujú či účelne navigujú cestu do budovy pošty. Nesprávne sa považujú za výtvarnú súčasť stanice, podľa archívnych dokumentov bola investorom Západoslovenská správa spojov v Bratislave. Historička umenia Ľuba Belohradská v Rusňákovej monografii upozornila, že u sochára prevažovali realizácie pre budovy pôšt a spojov. Juraj Rusňák sa v monumentálnych dielach intenzívne sústredil predovšetkým na tvorbu reliéfov abstraktného tvaroslovia a považoval ich za ideálne výtvarné dotvorenie architektúry. Tematicky vychádzal z inšpirácie týkajúcej sa spojárskej techniky, prúdov, energií, vlnenia a iných ťažko postihnuteľných javov, ktoré mu umožnili vyjadriť sa abstraktným jazykom. Reliéfy pri stanici zobrazujú akési variácie labyrintov, resp. hmyzích chodbičiek, kde platí princíp tajomne nedokonalej geometrie. Sochár sa sústredil na organické tvaroslovie, v ktorom jestvuje istá zákonitosť pravidelnosti, geometrických regúl, ale aj náhody, efemérnosti a živelnosti. A práve tie dodávajú jeho realizáciám magickú príťažlivosť záhad, rébusov či neznámych znakov vychádzajúcich z archetypálnych modelov a prírodných zákonitostí.

VB

Stav výskumu k 31. 12. 2023.