Umenie mesta Bratislavy


Panna Mária Lurdská

Roku 1858 sa Marii-Bernarde Soubirous v meste Lurdy (Lourdes) na juhu Francúzska údajne viackrát zjavila Panna Mária, pričom lokalita sa následne stala jedným z najznámejších pútnických miest kresťanov. Veľa ľudí pozná Lurdy najmä v súvislosti s mnohými uzdraveniami vyhlásenými za zázračné.

 

Podľa známeho príbehu sa zjavenia odohrali pri skalnom previse či jaskynke Massabielle. Dodnes ju zdobí preslávená socha Panny Márie Lurdskej v podobe mladej ženy stojacej so zopätými rukami, zaodetej do splývajúcich šiat akcentovaných závojom na hlave, so šerpou okolo pása a visiacou spod rúk, s ružencom spusteným z pravej ruky i s dvomi kvetmi ruží nad chodidlami. Socha je celá biela okrem bledomodrej šerpy a pozlátených kvetov ruží. Dielo s nápisom QUE SOY ERA IMMACULADA COUNCEPCIOU (Ja som Nepoškvrnené počatie) bolo vytvorené podľa rozprávania Marie-Bernarde Soubirous a kópie sochy i samotnej jaskynky sú dnes rozšírené po celom svete.

 

Imitácia tohto francúzskeho pútnického miesta vznikla aj v Prešporku, a to na mieste starého kameňolomu v niekdajšom hone Freund pri hornom konci Hlbokej cesty neďaleko vtedajšej Kaplnky Panny Márie Snežnej (dnes tu stojí kostol s rovnakým patrocíniom) a ďalšej sakrálnej stavby. Fundátorka, grófka Gabriela Szápáry, podpísala zakladajúcu listinu jaskyne 16. júla 1889. Dominantu priestoru – sochu Panny Márie Lurdskej, ktorú darovali robotníčky miestnej továrne na textil – bola slávnostne požehnaná 18. septembra 1892. 

 

Urbanisticko-architektonicky upravený bývalý kameňolom sa hneď nato stal obľúbeným miestom konania veľkého počtu verejných i súkromných modlitieb a pobožností. Okrem toho veriaci mnohé prosby, poďakovania a vyznania Panne Márii dodnes zvečňujú vo forme votívnych kamenných tabuliek s rôznymi nápismi (dnes ich je tu vyše štyritisíc).

 

Pôvodnú sochu osadenú v nike skalnej steny, zhotovenú údajne „len z kartónu a sadry“, počas druhej svetovej vojny poškodili otrasy z výstrelov a aj napriek realizácii jej obnovy sa čoskoro rozhodlo o zhotovení kópie. Príslušnú umelecko-remeselnú prácu si farský úrad objednal u akad. sochára Františka (Fraňa) Gibalu, ktorý v tom čase vytváral niekoľko sakrálnych diel pre Ružomberok a Poprad. Podľa Gibalovej ponuky zo 14. júla 1945 mala byť kópia sochy vysoká 145 cm do 1. mája 1946 vytesaná za 35 000 korún z bieleho mramoru brúseného do tzv. polovičného lesku a čiastočne kolorovaná. V priebehu prác sa však od realizácie farebného povrchu upustilo. Dokončená socha zhotovená za 75 000 korún bola slávnostne požehnaná práve 1. mája 1946. 

 

Nad Gibalovým dielom sa sprvoti nachádzala svätožiara s francúzskym nápisom, avšak neskôr ju nahradil biely trojštvrťový oblúk so svietiacim modrým slovenským ekvivalentom: JA SOM NEPOŠKVRNENÉ POČATIE. Predmetný akcent, obnovený v roku 2020, tu je dodnes.

 

Poznámka: Pôvodná socha sa dnes, pravdepodobne, nachádza na jednom z bočných oltárov bratislavského Kostola navštívenia Panny Márie (ľudovo Kostol milosrdných bratov).

PB

Stav výskumu ku dňu 22. 12. 2023.


Autorstvo


Roky

  • 1946 – realizácia
  • 2017 – úprava
  • 2020 – obnova

Druh

Materiál

mramor

Technika

tesanie, brúsenie

Rozmer

Nezmerané; v literatúre sa uvádza, že autor vo svojej ponuke navrhol zhotovenie diela vysokého 145 cm

Značenie

nezistené

Stav

  • zachovalý
Na povrchu sochy je nevhodný biely náter realizovaný pred rokom 2017.

Evidovaná / Existujúci stupeň ochrany

  • Poloha na území Pamiatkovej zóny Bratislava – centrálna mestská oblasť.
  • Súčasť pamätihodnosti mesta Bratislavy (č. BA-II.-A.1).

Vlastník

  • Rím. kat. cirkev

Správca

  • Rím. kat. cirkev

Adresa

medzi Hlbokou cestou a ulicou Na Kalvárii

Bližšie informácie o lokalite

juhovýchodne od Kostola Panny Márie Snežnej v severozápadnej stene bývalého kameňolomu

GPS

48.1576030, 17.0993620

Číslo parcely

3814

Ďalšie diela v okolí

Víťazstvo

Alexander Trizuljak 1957 – 1960

Dvere s reliéfnou výzdobou

Rudolf Pribiš 1957 – 1960

Po boji

Ján Kulich 1958

Mierová lúka Alexandra Dubčeka

nezistený 1997