Pri vstupe do centra Bratislavy od hlavnej stanice sa ako súčasť oporného múru nachádza päť betónových monumentálnych reliéfov Juraja Meliša pod názvom Dvetisícročná Bratislava. Pre prichádzajúcich a cudzincov predstavujú symbolickú bránu do histórie a identity mesta, miestnym zas pripomínajú vlastné dejiny vo vizuálnej skratke. Pre obe skupiny majú význam poznávania histórie nielen v múzeách alebo knihách, ale aj na netradičnom, živom mieste mesta. V blízkosti je dôležitý dopravný uzol a za bežnej prevádzky ide o frekventovanú zónu.

Do poloblúka tvarovaný múr prechádza z cesty od stanice na rušnú dopravnú tepnu. Reliéfy lemujúce múr kopírujú terén a medzi nimi ako pauzy pôsobia surové betónové plochy, čo múr rytmizujú a členia. Súbor reliéfov zasvätil Meliš dejinám Bratislavy, mestu v ktorom žil a tvoril od začiatku svojich štúdií v roku 1960 (Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave). Autor dokonalým spôsobom uplatnil výtvarné vlastnosti vhĺbeného reliéfu, keď ním pokrýva celú plochu bieleho betónu. Typickým sochárskym materiálom Meliša bývalo surové drevo, a hoci v tomto prípade použil betón, pri bližšom skúmaní povrchu a detailov si všimneme odtlačky drevených dosiek z procesu debnenia (šalovania). Sochár zobrazený obsah konzultoval so širokým tímom odborníkov, spolupracoval s historikmi Blankou Puškárovou, Pavlom Dvořákom aj architektom Imrichom Puškárom.

Na reliéfoch v chronologickom slede postupne „prerozprával“ dejiny mesta. Každý reliéf má vlastné tematické zameranie zložené z historických artefaktov, ako sú archeologické nálezy či architektúra, čo doplnil aj pôvodnými historickými nápismi. Tento prvok pôsobí v kompozícii originálne a odkazuje na Melišov vlastný autorský program. Prvý reliéf smerom od stanice predstavuje keltské, slovanské a rímske osídlenie, druhý stredovek, tretí a štvrtý architektonické pamiatky nasledujúcich historických období (Vodné kasárne, radnica, Reduta, Primaciálny palác, Hrad, Academia Istropolitana). Posledný reliéf sprítomňuje názvy najstarších obcí – od ostatných sa líši použitím minimálnych prostriedkov – , pričom v ňom prevláda geometrické členenie plochy či rôzne typy písma.

Zaujímavosťou je, že podobne ako Bratislave, v roku 1985 vytvoril Meliš sériu „historických“ reliéfov aj svojmu rodnému mestu – Novým Zámkom. Dodnes sa nachádzajú v interiéri kina Mier, v tomto prípade však tvoril vo „svojom“ dreve a farbami.

VB

Stav výskumu k 31. 12. 2023.