Socha Jaroslava Kočiša ako výtvarné doriešenie sídliska Ostredky mala byť pôvodne súčasťou fontány. Zmenami v projekte a kvôli nedostatku financií ju napokon osadili ako voľne stojacu kompozíciu na vyššom podstavci na trávnatej ploche. V hranolovitom tvare členenom vertikálnymi zárezmi v kameni, sa striedal rytmus plných, hladkých foriem s deštruovanými, lámanými hranami, ktoré ako celok vytvárali neobvyklú kompozíciu. Kočiš v nej pracoval s nedokončeným, neopracovaným tvarom so zvrásneným povrchom, ktorý mal dramatický, barokový až existenciálny výraz. V tejto abstraktnej kompozícii nadviazal na svoj predchádzajúci výtvarný program v štýle informelu zo začiatku 60. rokov 20. storočia, v ktorom ho zaujímali netradičné techniky a fascinovali štruktúry ako vyjadrenie vnútorného prežívania.  

Odborno-politická komisia nariadila počas normalizácie Kočišovu kamennú abstraktnú kompozíciu spolu s ďalšími sochárskymi realizáciami v bratislavských verejných priestoroch odstrániť, pretože “nezodpovedala ideám socialistického realizmu” a v roku 1976 bola zničená.  

Jaroslav Kočiš vytvoril podobnú variáciu v roku 1971 – 1974 pre mesto Senec, osadenú ako fontánu v architektonicky stvárnenej nádrži.

VB

Stav výskumu k 12. 12. 2025.

Poloha diela je na mape vyznačená orientačne.