Autorkami monumentálnej sochy Črevo (The Gut) sú Anetta Mona Chişa a Lucia Tkáčová. Dielo vytvorili v roku 2020 špecificky pre verejný priestor mesta Chemnitz (Saská Kamenica), ktorému dodnes dominuje 7,1 metrov vysoká bronzová hlava Karla Marxa – najväčšia Marxova busta na svete vážiaca 40 ton. Autorky reagovali na túto „hegemonickú hlavu“ doplnením zvyčajne neviditeľnej a nepriznanej časti tela – hrubého čreva – čím do pomníkovej ikonografie vniesli telesnosť, ktorá narúša tradíciu oddeľovania hlavy od tela a racionality od fyzickej skúsenosti. Dielo Črevo autorky poňali v rámci celostnej tzv. bodymind teórie o nedeliteľnosti tela a mysle, ktoré sú chápané ako vzájomne prepojené a ovplyvňujúce sa entity. Dielo tak kriticky prehodnocuje všeobecný názor, že hlava by mala byť hlavným riadiacim centrom ľudského organizmu s výhradným vplyvom na naše konanie či celkovú osobnosť. Chişa a Tkáčová poukazujú na to, že topologické úvahy o zložitosti vedomia neberú do úvahy ostatné časti tela a ignorujú mnohé súvislosti, napríklad vrátane bytostí, ktoré žijú v našich útrobách alebo na koži. Dielo Črevo je tak možné interpretovať aj ako „monument mikrobiómu“ – vodorovný a inkluzívny orgán, ktorý upriamuje pozornosť na voľným okom neviditeľný, ale systémové procesy ovplyvňujúci svet mikroorganizmov. Nadrozmerná socha Čreva preto symbolicky reprezentuje všemožné kolónie rozmanitých foriem života, ktoré sú zásadné nielen pre naše trávenie, ale aj kognitívne funkcie. Situovanie diela v areáli bratislavskej ZOO – na mieste určenom pre pozorovanie a zachovanie rozličných ohrozených živočíšnych druhov – tak môže u návštevníctva podporiť empatiu voči bytostiam, ktoré nutne nežijú len vedľa nás, ale i priamo v nás, pričom sú s nami previazané v symbiotickom vzťahu. Na podporu tohto vnímania socha svojím haptickým povrchom nabáda k somatickému prežívaniu v horizontálnom, nehierarchickom priestore, ktorý je možné preliezať, hrať sa v ňom alebo na ňom odpočívať.

KT

Stav výskumu ku dňu 20. 08. 2025.