Diafánna keramická deliaca stena bola pôvodne súčasťou exteriéru polyfunkčnej budovy MIVA na Bzovíckej ulici. Pozostávala z radu piatich monumentálnych stĺpov. Rovnako veľké kompozitné stĺpy mali drieky zložené z rozlične tvarovaných rotačných, zväčša valcových foriem, ktoré boli v nepravidelných rozostupoch prekladané abakusmi (abakus – krycia doska, ktorá ukončuje stĺpovú hlavicu). Stĺpy mali jednoduché pätky v tvare štvoruholníkovej dosky a boli bez hlavíc. Prevažovali bieloglazované formy doplnené tvarovkami s červenou, ružovou a tmavomodrou glazúrou bez dekoru. Niektoré formy s bielou glazúrou boli doplnené vypaľovacími nálepkami, ktoré do diela vniesli farebný detail a hravý uvoľnený akcent. Bol to pre Mihalíkovu keramiku v tom období charakteristický dekor. Jeho formálny repertoár pramení v diele V. Havrillu, ktorý s Mihalíkom v jeho legendárnej keramickej dielni na Gorazdovej ulici spolupracoval. Išlo o vizuálne atraktívne a aktuálne dielo, v ktorom autor uplatnil a rozvinul princípy súdobého svetového postmoderného umenia. Dielo sa nezachovalo, bolo zničené pri prestavbách budovy už v 90. rokoch 20. storočia. 

Dielo formálne súviselo so zničenou plastikou Stĺp vzdelania na Tupolevovej ulici v Petržalke i s Mihalíkovou vtedajšou produkciou charakteristickej bielo glazovanej keramiky s farebným dekorom z vypaľovacích nálepiek. V komerčne úspešnej keramickej dielni (J. Mihalík bol jedným z prvých súkromných podnikateľov u nás), ktorá bola zároveň centrom bratislavského undergroundu, pôsobilo viacero zaujímavých osobností, okrem Vlada Havrillu či Jara Štullera napr. aj Ján Langoš. 

PK

Stav výskumu k 09. 12. 2025.