Umenie mesta Bratislavy


Zenové dievča (Zamyslená)

Plastika štylizovaného kľačiaceho ženského aktu bola pôvodne koncipovaná ako súčasť fontány s poetickým názvom Človek a vesmír. Fontána mala pozostávať z vodnej plochy rozdelenej na dve nerovnako veľké časti lávkou. Do väčšej časti mala byť osadená socha kľačiaceho dievčaťa, ktoré hľadí do neznáma (vesmíru), v menšej, oproti figúre, mal byť 5 metrov vysoký oceľový kužeľ, ktorý mal navodzovať pocit nekonečnej diaľky.

Fontána sa nakoniec z neznámych príčin nerealizovala. Na tri stupňovito uložené žulové bloky sochár v roku 1990 osadil sochu dievčaťa, na miesto kužeľa bol symbolicky položený ďalší žulový blok, koncipovaný ako sedadlo pre okoloidúcich. Žulové bloky pochádzajú z dunajského Mosta generála M. R. Štefánika (1890 – 1919 Most Františka Jozefa) zničeného v roku 1945.

Fontána mala dotvárať vyústenie pešieho ťahu na Krásnohorskej ulici smerujúceho k plánovanej stanici bratislavskej rýchlodráhy. Toto dielo malo byť dominantou východo-západnej komunikačnej osi, ktorá mala byť napojená na terasy domov na dnešnej Jasovskej ulici a na stanicu rýchlodráhy. Architektom sídliska Lúky VII, ktorý sa podieľal aj na návrhu fontány, bol Karol Ružek. V súčasnosti sa však komorne pôsobiaca socha stráca v bujnej vegetácii. Napriek tomu však nestráca ľudskú mierku a pôsobí civilne a prívetivo.

Jednu z kľúčových mytologém Havrillovej rozmanitej tvorby, ktorú programovo rozvíja v dlhodobých cykloch, predstavuje skúmanie napätia medzi princípmi jin (ženský, pasívny prvok) a jang (mužský, aktívny prvok). Aj fontánu v Petržalke je možné považovať za (jednu z mnohých) variant tohto výskumu. Havrilla nebol klasickým príkladom umelca – monumentalistu, ktorý sám alebo s tímom spolupracovníkov realizoval množstvo verejných objednávok. Pohyboval sa skôr na okraji neoficiálnej scény a v roku 1973, na vrchole normalizácie, dokonca vystúpil zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov (ako jediný v celých jeho dejinách). V Havrillovej tvorbe má plastika osobitné miesto. Ide o jedinú realizáciu z množstva fontán, ktoré navrhol v období 1970 – 1984. Aj s bronzom pracoval len výnimočne a výnimočné sú aj jeho realizácie vo verejných priestoroch (aj keď vo virtuálnom svete sa návrhmi sochárskych diel pre verejné priestory intenzívne zaoberá). Tematika sci-fi i zvláštne, takmer mimozemsky pôsobiace nehmotné feminínne bytosti sa v Havrillovej tvorbe objavujú od konca 60. rokov 20. storočia a sú pre ikonografiu jeho individuálnej mytológie charakteristické.

Prvé verzie plastiky autor vytvoril už v roku 1966. Rotujúci dutý tvar symbolizujúci oblak, ktorý mal pôvodne ukončovať kužeľ fontány, autor preniesol na hlavu dievčaťa. Pripomína nimbus (pôvodne bol vyleštený) a ešte viac zdôrazňuje mimoterestriálnu existenciu dievčaťa, ktoré aj vďaka jogovej polohe (ásane) pôsobí meditatívne. Jednotlivé časti postavy (kolená, ramená) boli pôvodne vyleštené.

PK

Stav výskumu ku dňu 6. 8. 2024.


Autorstvo


Roky

  • 1990 – realizácia

Druh

Materiál

kov, bronz, kameň, žula

Technika

modelovanie, odlievanie, brúsenie, leštenie, tesanie

Rozmer

plastika: 97 x 43 x 50 cm, sokel: 128 x 595 x 100 cm

Značenie

nie je

Stav

  • zachovalý, neudržiavaný
Plastika je dobre zachovaná bez výraznejších poškodení. Je posprejovaná a popísaná (potagovaná). Vegetáciu v jej okolí by bolo dobré upraviť.

Evidovaná / Existujúci stupeň ochrany

  • Pamätihodnosť MČ Petržalka.

Vlastník

  • Hlavné mesto SR Bratislava

Správca

  • Hlavné mesto SR Bratislava

Adresa

Turnianska 4

Bližšie informácie o lokalite

plastika sa nachádza medzi obytnými domami v malom parčíku medzi ulicami Krásnohorská a Turnianska

GPS

48.0970130, 17.1127200

Číslo parcely

2809

Ďalšie diela v okolí

Jar

Peter Roller 1984 – 1989

Holubica mieru

Karol Lacko 1981 – 1984

Mušľa

Alexander Bilkovič 1986

Posolstvo mieru

Pavol Tóth 1982 – 1988