Bronzová figúra v mierne nadživotnej veľkosti zobrazuje sediace dievča s vysoko vztýčenými rozprestretými rukami. Nohy ohnuté v kolenách má mierne rozkročené a prekryté dlhšou štylizovanou sukňou. Hoci celá kompozícia vytvorená v siluete dvoch písmen „V“ pôsobí dynamicky a vzletne, je zároveň pevne ukotvená na betónovej podložke.
Súčasná nekompletná podoba diela prináša bez poznania jeho pôvodnej kompozície a umiestnenia rôzne zmätočné a vyfabulované interpretácie.
V dobe svojho vzniku išlo o bronzové súsošie dievčaťa – „husiarky“ a kŕdľa husí so zdvihnutými krídlami. Veľkorozmerná kompozícia bola osadená na nepravidelnom podstavci z betónových vĺn, čo dielu dávalo hravý nádych a zdanie pohybu. Keďže bolo osadené pred vtedy novou základnou školou na Sibírskej ulici ako súčasť budovania vtedajšieho vzorového sídliska „Februárka“ (dnes Račianska), možno námet a stvárnenie diela dnes interpretovať ako porovnanie niekdajšieho života na dedine, keď deti často namiesto školy museli pásť hydinu či dobytok, s „moderným“ mestským životom v období budovania socializmu. Dielu sa však nedá uprieť fantázia a vtip. Vďaka betónovým vlnám mohlo v školskom areáli poslúžiť aj ako preliezačka alebo posedenie pre deti. Z dnešného pohľadu možno konštatovať, že išlo o kvalitné dielo vtedy ešte pomerne mladého sochára Tibora Bartfaya, vyznačujúce sa ľahkosťou a dynamickou kompozíciou. Na rozdiel od množstva generických dobových sôch čítajúcich dievčat pred školami po celej Bratislave (a bývalom Československu) toto dielo pôsobí omnoho originálnejšie a hravejšie.
Nie je zatiaľ presne známe, kedy bolo dielo odstránené spred školy. Na škodu veci ostala zachovaná len socha dievčaťa, betónová vlna bola zrejme poškodená alebo príliš rozmerná na transportovanie. Nezodpovedanou otázkou ostávajú aj stratené husi, ktoré sa „vďaka“ svojim menším rozmerom mohli stať aj predmetom krádeže a skončiť niekde v zberných surovinách. Po dočasnom uložení v jednom z uzavretých dvorov sa nakoniec našlo miesto pre osadenie zachovanej časti súsošia – dievčenskej figúry – pri budove miestneho úradu. Dielo je osadené do trávnika na menšej betónovej platni a trochu zaniká pri vysokej administratívnej budove.
Jeho ďalší osud je opäť otázny, pretože sídlo úradu bolo vysťahované pre zlý stavebno-technický stav a aktuálne sa rozhoduje o tom, či sa budova bude nákladne rekonštruovať alebo búrať.
Či už by sa dielo zas presúvalo na iné miesto, alebo bolo niekde dočasne či trvalo uložené, zaslúži si okrem odborného prístupu aj prehodnotenie „inovovaného“ názvu Protest proti vojne, ktorý nemá žiadnu súvislosť s pôvodným zadaním. Jednou z alternatív by bol návrat k pôvodnému pomenovaniu Dievča s husami a doplnenie diela informačným nápisom, prípadne fotografiou jeho pôvodnej podoby. Druhou možnosťou je použiť názov Túžba po lietaní, ktorým sú v odborných publikáciách o sochárovi označené modely a menšie štúdie figúry dievčaťa, ktoré sú veľmi podobné zrealizovanej plastike. Išlo o obľúbený dobový námet, ktorý vo svojej tvorbe varioval nielen Tibor Bártfay, ale i jeho ďalší umeleckí kolegovia.
ZD
Stav výskumu k 15. 06. 2025.