Nákupno-zábavný komplex Polus City Center zrealizovaný v roku 2000 bol prvým a dlho aj najväčším objektom svojho druhu u nás. Navrhol ho kolektív autorov z viacerých slovenských ateliérov v spolupráci s developerskou firmou TriGránit Budapest. V porovnaní s klasickými mestskými obchodnými domami z obdobia bývalého Československa tu išlo o nový koncept v podobe obrovského komplexu nákupných mallov s priestormi pre obchody, gastronómiu a zábavu.
Pred hlavným vstupom do komplexu architekti navrhli veľkoryso riešené námestíčko. Súčasťou priestoru bola aj dvojpodlažná reštaurácia a kaviareň s vonkajším posedením na úrovni terénu aj na terase vo výške 1. poschodia. Ústredným objektom vstupného námestíčka sa stala veľkorozmerná fontána, dokončená v roku 2002, spájajúca architektonicko-dizajnové a výtvarné prvky s moderným technickým riešením. Fontánu vybudovali na pôdoryse dvoch vzájomne sa prelínajúcich geometrických tvarov – obdĺžnika a elipsy. Hlavné pozdĺžne teleso bolo vysoké približne 140 – 150 cm nad terénom, elipsovitá časť bola doňho čiastočne zapustená. Do kamennej vrchnej plochy hlavného telesa bol osadený hustý rad dýz, z ktorých voda striekala do plytkého „bazéna“ a z neho po kaskádovito tvarovaných bočných stenách nadol do kameňom vyloženého potôčika s odtokom cez kovovú mrežu. Eliptická časť fontány bola pochôdzna, umiestnená na úrovni terénu a z dýzy v jej strede striekal silný prúd vody do výšky.
Ponad fontánu bol ako kontrapunkt vybudovaný oblúkový mostík so zábradlím zo skla a ocele. Spájal rušnú časť námestíčka s pokojnejším priestorom s lavičkami a kaviarňou. Z mostíka sa dala z nadhľadu sledovať hra vody a farebných svetiel inštalovaných vo vrchnej ploche fontány. Vysoko striekajúca voda a jej zvuk zároveň pôsobili ako vizuálna a zvuková bariéra oddeľujúca oddychový priestor od hluku dopravy na Vajnorskej ulici.
Vo svojej dobe priniesla realizácia fontány viaceré dizajnové a technické novinky. Po prvý raz tu bol použitý systém tzv. jumping jets, teda dýz nastavených na rôzne režimy skákajúcej a pulzujúcej vody. Rovnako aj systém nastaviteľných farebných LED svetiel vo fontáne bol vtedy niečím novým.
Fontána svojou mohutnou členitou formou a rozmanitosťou použitých materiálov nadväzovala na doznievajúcu éru postmoderny a verejnosťou nebola jednoznačne prijatá. Okamžite a bez predsudkov si ju však osvojili deti, pretože poskytovala veľa možností na priamy dotyk s vodou či na lozenie po balvanoch umiestnených pred čelom fontány, na schovávačky a behanie cez oblúkový mostík. Mostík však bol dosť strmý a vyklenutý tak, že bežná chôdza po ňom bola nepohodlná, v daždi a zime bol veľmi šmykľavý. Problém sa dodatočne riešil protišmykovou úpravou.
Ako väčší problém sa však ukázala celková nedostatočná údržba a vandalizmus. Z fontány mizli osvetľovacie prvky a kovové detaily. Nakoniec prišlo k prelomeniu kamenných obkladových dosiek „bazéna“ v hornej časti, čím sa poškodila aj hydroizolácia a technologické zariadenia. Fontána ostala nefunkčná.
Po zmene majiteľa nákupné centrum premenovali na Vivo! a začala sa komplexná prestavba a modernizácia celého komplexu. Po takmer štvrťstoročí existencie nechali začiatkom roka 2025 zbúrať aj veľkorozmernú fontánu. V rámci nových úprav vznikol bližšie k Junáckej ulici oddychový priestor s menšou pochôdznou fontánou so sústavou dýz vo farebne odlíšenej dlažbe. Priestor lemuje dlhé zvlnené posedenie z betónu a drevených roštov a je voľne prepojený s malým detským ihriskom. Súčasné riešenie je síce modernejšie a estetické, ale v kontexte tvorby vo verejnom priestore nejde o výnimočné umelecké dielo. Pôvodná fontána však bola svojráznym dobovým originálom a jej likvidáciou vznikla historická medzera v rozmanitej škále diel vo verejnom priestore Bratislavy. Z obdobia po Novembri ´89 ich nemáme až tak veľa.
ZD
Stav výskumu k 15. 9. 2025.
