Dynamická plastika Brankár je situovaná pred hlavným vchodom bývalého štadióna INTER (predtým TJ Internacionál Slovnaft) na Pasienkoch. V území pomenovanom po niekdajších pasienkoch pre dobytok (Pasienky – Kuhheide) a na susediacom Tehelnom poli (Ziegelfeld) sa od 40. rokov 20. storočia začala budovať rozsiahla športovo-rekreačná infraštruktúra. Na začiatku druhej svetovej vojny bolo hlavným dôvodom zabratie Petržalky, kde sa dovtedy nachádzali významné mestské športoviska a športové kluby, ktoré bolo treba presunúť, resp. vybudovať nanovo. Výstavba športovísk na Pasienkoch a Tehelnom poli však intenzívne pokračovala aj po skončení vojny. Štadión INTER bol spustený do prevádzky v roku 1962, v jeho blízkosti postavili aj kolkáreň, plaváreň, športovú halu a vznikol tiež rekreačný areál pri jazere Kuchajda. Štadión bol nielen domovským sídlom futbalového klubu, ale fungoval ako multifunkčný. Vďaka tartanovej dráhe a ďalšej športovej vybavenosti sa tu pravidelne konali medzinárodné ľahkoatletické podujatia (býv. Pravda-Televízia-Slovnaft), od prelomu 80. – 90. rokov aj megakoncerty populárnej hudby. Dočasné útočisko tu našiel aj FK Slovan počas výstavby nového futbalového štadióna na Tehelnom poli.
V roku 1967 bola pred vchod do štadióna osadená kovová plastika futbalového brankára od vtedy mladého sochára Karola Lacka. Bola jeho prvým dielom realizovaným vo verejnom priestore. Svojím abstrahovaným stvárnením a dynamikou dokonale vystihujúcou pohyb brankára, ktorý sa odvážne hádže za vystrelenou loptou, patrí dodnes medzi naše najkvalitnejšie diela vo verejnom priestore. Brankár bol premyslene osadený na tenkú vrchnú dosku betónového piliera pred modernou vstupnou bránou štadióna, vytvorenou z betónu odliateho do konkávno-konvexných foriem s viditeľnými stopami po šalovaní (debnení). Podobne ako plastika Brankára je aj brána v štýle beton brut odrazom dobovej inšpirácie svetovým umením 60. rokov 20. storočia a „corbusierovského“ tvaroslovia.
Ideálne by bolo dielo a bránu zachovať spoločne, pretože vzájomne súvisia funkčne, kompozične aj historicky. V súčasnosti je však dielo Karola Lacka aj s celým vstupným priestorom doslova utopené na parkovisku medzi štadiónom, obchodným centrom (býv. Polus, Vivo) a dočasným megastanom Stars Auditorium. Autá nevhodne parkujú dokonca v dotyku s pilierom, čím ohrozujú celé dielo.
Budúci osud Brankára i brány je otázny, pretože dnes už bývalý štadión INTER sa likviduje a radikálnou zmenou prejde aj jeho bezprostredné okolie v súvislosti s developerským projektom Nová Kuchajda.
Ideálne by bolo po dôkladnom vyhodnotení stavu a reštaurovaní umiestniť dielo niekde v blízkosti zaniknutého štadióna ako pripomienku jeho významu v športovom a kultúrnom živote mesta. Zároveň aj ako kvalitné dielo s civilnou tematikou, ktorým vo verejnom priestore debutoval významný slovenský sochár Karol Lacko.
ZD
Stav výskumu k 15. 06. 2025.
