Pavilón teoretických ústavov Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave postavili v rokoch 1948 až 1953 podľa projektu významného slovenského architekta Emila Belluša. Južné krídlo budovy zdobí súbor reliéfnych platní situovaných na budovu medzi rokmi 1949 až 1953. Ich tvorcami sa stali najvýznamnejší slovenskí sochári päťdesiatych  rokov 20. storočia.

Na fasáde sa nachádza dvadsať reliéfov, na západnej a východnej strane je z nich osem, na južnej sú tri osadené do okenných parapetov 1. nadzemného podlažia. Jeden reliéf umiestnili nad východný vchod do budovy.   

Spoločným námetom reliéfov je oslava povolaní, čo sa významnou mierou podieľali na budovaní novej spoločnosti po roku 1948. Povolania sú symbolizované charakteristickými atribútmi. Obsahová náplň reliéfov, ako aj umelecký spôsob spracovania (opisné realistické zobrazenie) zodpovedajú obdobiu socialistického realizmu prvej polovice päťdesiatych rokov 20. storočia na Slovensku. Vyznačujú sa schematickým zobrazením a ustálenou spoločnou kompozíciou. Ide o dve až tri figurálne statické scény s postavami (robotníčkami a robotníkmi) situovanými po stranách platne a prepojenými atribútmi činností.

Reliéf Zlepšovatelia od Františka Draškoviča osadili do štvrtej okennej osi z juhu na východnej fasáde budovy. Zlepšovateľské hnutie päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia predstavovalo v Československu veľmi dôležitú spoločenskú tému. Na reliéfe stvárnil autor tri postavy, napravo ženu a muža, s telami en face a hlavami z profilu, kompozične natočenými k ľavej strane reliéfu, kde stojí mladý muž, zlepšovateľ, zobrazený z profilu a v rukách drží misku s neidentifikovaným nástrojom, podobný nástroj drží v ruke aj ženská postava. 

ZZ

Stav výskumu k 10. 6. 2023.