Pavilón teoretických ústavov Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave postavili v rokoch 1948 až 1953 podľa projektu významného slovenského architekta Emila Beluša. Južné krídlo budovy zdobí súbor reliéfnych platní osadených na budovu medzi rokmi 1949 až 1953. Ich tvorcami sa stali najvýznamnejší slovenskí sochári päťdesiatych rokov 20. storočia.

Na fasáde sa nachádza dvadsať reliéfov, na západnej a východnej strane je z nich osem, na južnej sú tri osadené v okenných parapetoch 1. nadzemného podlažia. Jeden reliéf umiestnili nad východný vchod do budovy.   

Spoločným námetom reliéfov je oslava povolaní, čo sa významnou mierou podieľali na budovaní novej spoločnosti po roku 1948. Povolania sú symbolizované charakteristickými atribútmi. Obsahová náplň reliéfov, ako aj umelecký spôsob spracovania (opisné realistické zobrazenie) zodpovedajú obdobiu socialistického realizmu prvej polovice päťdesiatych rokov 20. storočia na Slovensku. Vyznačujú sa schematickým zobrazením a ustálenou spoločnou kompozíciou. Ide o dve až tri figurálne statické scény s trojštvrtinovými postavami (robotníčkami a robotníkmi) situovanými po stranách platne a prepojenými atribútmi činností.

Autorom reliéfu Mičurinci, ktorý osadili na východnú fasádu nad bočný vchod do objektu, je Justín Hrčka. Mičurinské hnutie, resp. hnutie mladých prírodovedcov, predstavovalo v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia významný myšlienkový smer pri výchove mladých poľnohospodárov. Pomenované bolo podľa I. V. Mičurina (1855 — 1935) ruského botanika a šľachtiteľa ovocia.  

Reliéf s týmto námetom tvoria dve samostatné scény. Vľavo dvojica mužských postáv, obe z profilu, na pravom okraji učiteľ držiaci v rukách vetvičku ovocného stromu poučuje žiaka, pioniera, ktorý stojí naľavo od stromu a píše si poznámky do roztvoreného zošita.

Na pravej strane reliéfu mladá žena stvárnená z profilu, so šatkou na hlave a s rukami nad chlapcovou hlavou oberá zo stromu ovocie.

ZZ

Stav výskumu ku dňu 10. 6. 2023.