Pavilón teoretických ústavov Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave postavili v rokoch 1948 až 1953 podľa projektu významného slovenského architekta Emila Belluša. Južné krídlo budovy zdobí súbor reliéfnych platní osadených na budovu medzi rokmi 1949 až 1953. Ich tvorcami sa stali najvýznamnejší slovenskí sochári päťdesiatych rokov 20. storočia.

Na fasáde sa nachádza dvadsať reliéfov, na západnej a východnej strane je z nich osem, na južnej sú tri osadené v okenných parapetoch 1. nadzemného podlažia. Jeden reliéf umiestnili nad východný vchod do budovy.   

Spoločným námetom reliéfov je oslava povolaní, ktoré sa významnou mierou podieľali na budovaní novej spoločnosti po roku 1948. Povolania sú symbolizované charakteristickými atribútmi. Obsahová náplň reliéfov, ako aj umelecký spôsob spracovania (opisné realistické zobrazenie) zodpovedajú obdobiu socialistického realizmu prvej polovice päťdesiatych rokov 20. storočia na Slovensku. Vyznačujú sa schematickým zobrazením a ustálenou spoločnou kompozíciou. Ide o dve až tri figurálne statické scény s trojštvrtinovými postavami (robotníčkami a robotníkmi) situovanými po stranách platne a prepojenými atribútmi činností.

Dvojfigurálny reliéf Lesníctvo autora Ľudovíta Gogu osadili na západnej fasáde do tretej okennej osi od juhu.

Lesný robotník na pravej strane v robotníckom šate a ľavý v kroji sú tvárami natočení k sebe. Plochu medzi nimi v zadnom pláne vypĺňa kmeň stromu a v prednom veľká reťazová píla.

ZZ

Stav výskumu k 10. 6. 2023.