Pavilón teoretických ústavov Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave postavili v rokoch 1948 až 1953 podľa projektu významného slovenského architekta Emila Belluša. Južné krídlo budovy zdobí súbor reliéfnych platní situovaných na budovu medzi rokmi 1949 až 1953. Ich tvorcami sa stali najvýznamnejší slovenskí sochári päťdesiatych rokov 20. storočia.

Na fasáde sa nachádza dvadsať reliéfov, na západnej a východnej strane je z nich osem, na južnej sú tri platne osadené v okenných parapetoch 1. nadzemného podlažia. Jeden reliéf umiestnili nad východný vchod do budovy.   

Spoločným námetom je oslava povolaní, čo sa významnou mierou podieľali na budovaní novej spoločnosti po roku 1948. Povolania sú symbolizované charakteristickými atribútmi. Obsahová náplň reliéfov, ako aj umelecký spôsob spracovania (opisné realistické zobrazenie) zodpovedajú obdobiu socialistického realizmu prvej polovice päťdesiatych rokov 20. storočia na Slovensku. Vyznačujú sa schematickým zobrazením a ustálenou spoločnou kompozíciou. Ide o dve až tri figurálne statické scény s trojštvrtinovými postavami (robotníčkami a robotníkmi) situovanými po stranách platne a prepojenými atribútmi činností.

Reliéf zo života strojárov umiestnili na západnú fasádu do druhej okennej osi od juhu. Autor Otakar Čičátka zobrazil na výjave dvoch mužov. Ľavý s baretkou na hlave a od chrbta má dole pri ľavom boku koleso. V ľavej ruke zdvihnutej k ramenu a v pravej spustenej dole drží kľukový hriadeľ. Pravý strojár pri zobrazení tela en face a hlavy z profilu drží pred telom ozubené koleso a v ľavej ruke nasmerovanej ku kolegovi má posuvné meradlo. 

ZZ

Stav výskumu k 10. 6. 2023.