Pavilón teoretických ústavov Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave postavili v rokoch 1948 až 1953 podľa projektu významného slovenského architekta Emila Belluša. Južné krídlo budovy zdobí súbor reliéfnych platní situovaných na budovu medzi rokmi 1949 až 1953. Ich tvorcami sa stali najvýznamnejší slovenskí sochári päťdesiatych rokov 20. storočia.

Na fasáde sa nachádza dvadsať reliéfov, na západnej a východnej strane je ich osem, na južnej sú tri osadené do okenných parapetov 1. nadzemného podlažia. Jeden reliéf umiestnili nad východný vchod do budovy.   

Spoločným námetom reliéfov je oslava povolaní, čo sa významnou mierou podieľali na budovaní novej spoločnosti po roku 1948. Povolania symbolizujú charakteristické atribúty. Obsahová náplň reliéfov, ako aj umelecký spôsob spracovania (opisné realistické zobrazenie) zodpovedajú obdobiu socialistického realizmu prvej polovice päťdesiatych rokov 20. storočia na Slovensku. Vyznačujú sa schematickým zobrazením a ustálenou spoločnou kompozíciou. Ide o dve až tri figurálne statické scény s trojštvrtinovými postavami (robotníčkami a robotníkmi) situovanými po stranách platne a prepojenými atribútmi činností.

Reliéf Chémia autora Jána Hučka st. osadili do prvej južnej okennej osi východnej  fasády. Proces chemického pokusu demonštrujú dvaja mladí chemici. Vľavo z profilu zobrazený muž v plášti drží v ľavej ruke lievik s*o sklenou bankou situovanou dole v strede a v pravej zdvihnutej dohora drží skúmavku. Chemička, na pravej strane reliéfu, zobrazená od chrbta a s tvárou  z profilu, drží v zdvihnutých rukách veľkú skúmavku a leje z nej roztok do lievika.  

ZZ

Stav výskumu k 10. 6. 2023.